Na letisku ma ovalí horúčava. Je ešte len 5 hodín ráno, ale už 26 stupňov. Predsa, na Slovensku (hlavne na tom severnom) sme už aj zabudli, že bolo leto. S údivom pozerám na nový terminál na letisku Ben Gurion. Je skutočne grandiózny. Izraelci na takýchto veciach nešetria. Nasadnem do 10 miestneho minibusu tzv. šerut. Vodič chce odo mňa 15 dolárov (= 50 šeklov). Hm, ceny sa zdvihli. Pred 4 rokmi z letiska do Jeruzalema to bolo za 10. No dolár neklesá iba v Európe. Čakáme, kým sa šerut naplní do posledného miesta Vodič sa nepohne skôr – zisk nepustí. Pamätám, že som čakal aj viac ako polhodinu. Teraz to trvalo len pár minút. Zdá sa, že som jediný cudzinec. Počujem hebrejčinu a známu ruštinu. Ak ste v minulosti nadávali, načo nám bude jazyk nášho „veľkého brata“, v Izraeli to oceníte. Pamätám sa, ako sme sa na Vianoce dostali vďaka ruštine do Betlehema. Na kontrolnom stanovisku nás izraelskí vojaci chceli poslať späť, našťastie jeden z nich bol Rus a dohodli sme sa, sme predsa Slovania... Vodičovi vysvetľujem, že sa chcem dostať v Jeruzaleme k Herodesovej bráne. Zbytočne. Nevie, kde to je. Inak je to jedna zo siedmich brán, ktoré vedú do Starého mesta. Napokon sa dohodneme – vyloží ma pred Damašskou bránou. Je najkrajšia. Teraz je vyzdobená žiarovkami, lebo Arabi začali Ramadán. Prechádzam po kockách Starého mesta a ťahám kufor za sebou. Zabočím na Via Dolorosa. Jej doslovný preklad je „bolestná cesta“, ale jeden z mojich talianskych profesorov ju sympaticky volá „Via della rosa - Cesta ruže.“ Milé... Tak a som na mieste - Fakulta biblických vied a archeológie. Je za vysokými kovovými dverami. Nikto by to ani nepovedal. Pútnici na tomto mieste zvyknú začínať modlitbu Krížovej cesty. O nejaký čas počujem dôverne známy hlas, ktorý sa ozýva z každej strany – muazín zvoláva k modlitbe. Už aj tu využívajú výdobytky modernej techniky. Cez poriadne silné reproduktory sa spev ozýva po celom meste. Spotený ale spokojný vychutnávam pozdravy profesorov. Skúmam pohľadom, či sa nezmenili. Takmer vôbec, len pribudlo pár rôčkov a šedín... Zvláštne, stále sa pri nich cítim ako študent. A musím povedať, že sú to dobrí učitelia!
