Skala, ktorá nesie podobnosť s ľudskou lebkou.
Jedným z hlavných argumentov je, že skala skutočne pripomína Lebku, čo názov Golgota v preklade znamená. „Tak ho priviedli na miesto Golgota, čo v preklade znamená Lebka.“ (porov. Evanjelium podľa Marka 15,22)
Dnes v blízkosti tejto skaly je arabské parkovisko autobusov
Ďalším argumentom je, že ukrižovanie sa dialo mimo mesta, za mestskými hradbami. Garden Tomb leží za hradbami mesta, zatiaľčo Bazilika Božieho hrobu stojí v meste. Avšak pri tomto všetky argumenty končia.
Hrob, ktorý niektorí označujú za miesto, kde bol Ježiš pochovaný a na spodnom obrázku jeho vnútro.
Problémom je, že tento hrob bol vyhĺbený už v období Starého zákona,. Biblia však hovorí, že Jozef z Arimatey položil Ježišovo telo do nového hrobu, v ktorom ešte nikto neležal.
To, že skala pripomína tvar lebky je príliš slabý argument. Toto miesto sa využívalo na ťaženie skaly, preto tá podobnosť s ľudskou lebkou môže pokojne pochádzať z neskoršieho obdobia. Neobstojí ani tvrdenie ohľadom múra. Je pravda, že súčasná pozícia Baziliky Božieho hrobu je vnútri mesta. Mestské múry boli rozšírené za kráľa Herodesa Agrippu v rokoch 41-44 po Kr. teda po smrti Ježiša Krista. Dovtedy aj miesto súčasnej Baziliky Božieho hrobu stálo mimo mesta. Záhradnému hrobu chýba taktiež tradícia uctievania tejto lokality ako miesta kultu. Nájdenie hrobu vzhľadom na Jeruzalem, v ktorého okolí sa nachádzajú stovky hrobov, nie je dostatočným argumentom.
Postupné fázy rozširovania Jeruzalema. Modrá farba označuje približnú pozíciu druhého múra. V takom rozsahu bolo mesto za čias Ježiša Krista. Vidíme, že Golgota, kde stojí dnes Bazilika Božieho hrobu je za múrmi mesta. Zelená farba označuje tretí múr, ktorý dal postaviť kráľ Herodes Agrippa v rokoch 41-44 po Kr. Až tento múr zahrnul Golgotu pod Bazilikou Božieho hrobu do rámca mesta.
Odborníci sa zhodujú, že Bazilika Božieho hrobu uchováva oveľa presvedčivejšie dôkazy na to, aby sme ju považovali a miesto smrti a pochovania Ježiša Krista. Cisár Hadrián dal na mieste Baziliky Božieho hrobu postaviť pohanský chrám zasvätený Venuši. Euzébius z Cézarey (265-340 po Kr.) píše, že to bolo z toho dôvodu, že kresťania uctievali túto časť ako miesto smrti a pochovania Krista. Uvádza to vo svojom diele Konštantínov život (III, XXVI). Na tom istom mieste cisár Konštantín dal postaviť Baziliku Božieho hrobu, ktorá bola posvätená v roku 336 po Kr. Pri archeologických vykopávkach sa našli zvyšky múra pohanskej svätyne, ako aj časti konštantínovskej baziliky, ktorá bola vybudovaná na tomto mieste. Preto je veľmi pravdepodobné, že práve ona ukrýva miesto ukrižovania a pochovania Ježiša Krista, ktoré sa podľa Biblie stalo aj miestom jeho zmŕtvychvstania.
Záhradný hrob za hradbami súčasného Starého mesta je miestom meditácie a modlitby, ale len veľmi ťažko ho možno stotožniť s miestom Ježišovej smrti a pochovania.
Záhradný hrob - miesto vhodne prispôsobené na meditáciu
