Judášovo evanjelium je súčasťou 66 stranového kódexu, ktorý obsahuje Prvú Jakubovu apokalypsu, Petrov list Filipovi, text pomenovaný ako kniha Allogenesa a spomínané evanjelium. Uvedený kódex bol objavený v roku 1970 v Egypte. V roku 2000 kódex zakúpil zberateľ starožitností Frieda Nussberger-Tchacos z Zürichu. Preto má pomenovanie Tchacosov kódex. Bol napísaný v koptskom jazyku, pravdepodobne niekedy v 3.storočí po Kristovi. Odborníci predpokladajú, že tento kódex je prekladom staršieho gréckeho textu, ktorý sa nám však nezachoval. Je potrebné povedať, že existencia Judášovho evanjelia je známa už niekoľko desaťročí, vlastne už od jeho objavu v roku 1970 v Egypte. Uvádzam to z toho dôvodu, aby sa predišlo domnienke, že by sa jednalo o doteraz nepoznanú celosvetovú senzáciu. O existencii textu Judášovho evanjelia máme informáciu už zo staroveku. Irenej, biskup v Lyóne, ktorý žil približne v rokoch 130-202 po Kristovi vo svojom diele Adversus Haereses (Proti herézam) uvádza: „Tvrdia, že zradca Judáš celkom poznal tieto veci a on sám, keďže poznal pravdu ako nikto iný, vyplnil tajomstvo zrady. Skrze neho všetky veci na zemi a na nebi boli vyvolali takto zmätok. Vytvorili fitkívnu históriu tohoto druhu, ktorú formulovali do Judášovho evanjelia" (Adversus Haereses, 31.kniha, 1 kapitola). V pozadí vzniku Judášovho evanjelia Irenej vidí sektu Kainitov, ktorí svoj pôvod odvodzovali od starozákonnej postavy Kaina, brata Ábela. Aj odborníci zapojení do projektu publikovania Judášovho evanjelia uvádzajú, že autorom kódexu sú pravdepodobne gnostickí kresťania. Text napísali preto, aby podopreli svoje učenie a odôvodnili svoje odlišné učenie a liturgiu než prináša bežné kresťanstvo. Je dôležité uviesť, že Judášovo evanjelium nie je jediným starovekým evanjeliom, ale poznáme ich niekoľko: Jakubovo evanjelium, Nikodémovo evanjelium, Petrovo evanjelium, Tomášovo evanjelium Ježišovho detstva, Evanjelium ebionitov, Evanjelium Nazirejcov… Z uvedených evanjelií však v prvotnom kresťanstve žiadne nedosiahlo všeobecné prijatie, preto ich nazývame ako nebiblické alebo nekánonické spisy, a preto dsa nenachádzajú v Biblii. Vymenované nebiblické evanjeliá neraz majú rovnakú literárnu formu, obsah aj postavy ako štyri biblické - kánonické evanjeliá. Je to z toho dôvodu, aby navodili dojem, že pochádzajú od niektorého z apoštolov alebo učeníkov Ježiša a tým získali na autorite a boli akceptované. Prvotné kresťanstvo však prijalo iba štyri evanjeliá za autentické a je to tak až dodnes: Evanjelium podľa Matúša, Marka, Lukáša a Jána. Pokiaľ ide o obsah Judášovho evanjelia, navodzuje mienku, že Ježiš v súkromí tajne rozprával s Judášom. Uvádzam aspoň niektoré slová na základe zverejneného anglického prekladu: „Ježiš povedal Judášovi: Postav sa bokom od ostatných a poviem ti tajomstvá kráľovstva. Pre teba je možné, aby si ich dosiahol, ale budeš veľmi žialiť. Lebo niekto iný ťa nahradí, aby počet dvanástich apoštolov znova získal plnosť s ich bohom."… „Judáš hovoril Ježišovi: V mojom videní som videl dvanásť apoštolov, ktorí ma kameňovali a tvrdo ma prenasledovali." … „Staneš sa trinástym a budeš prekliaty ďalšimi pokoleniam, ale budeš nad nimi vládnuť. V posledných dňoch budú preklínať tvoj vystúpenie k svätému pokoleniu." Ďalšie texty sa snažia zbaviť Judáša zodpovednosti za zradu Ježiša. Pokiaľ ide o postoj Cirkvi k postave Judáša. Štyri biblické evanjeliá (Matúš, Marek, Lukáš, Ján) uvádzajú, že Judáš vedome a dobrovoľne zradil Ježiša. Tieto evanjeliá zhodne uvádzajú, že Ježišova násilná smrť nebola výsledkom náhody alebo nešťastnou zhodou okolností, ale patrí do tajomného Božieho plánu. Ale pokiaľ ide o postavu samotného Judáša, Cirkev vždy bola opatrná a nikdy sa nevyjadrila k jeho definitívnemu osudu. Katechizmus Katolíckej cirkvi uvádza: „Keď sa vezme do úvahy historická zložitosť Ježišovho procesu, ako to vysvitá z evanjeliových opisov, a nech by bola vina hlavných účastníkov procesu (Judáša, veľrady, Piláta) akákoľvek, ČO POZNÁ IBA BOH…"Zverejnené evanjelium iste vzbudilo záujem, ale pre kresťanstvo neznamená žiadnu novú pravdu. http://www9.nationalgeographic.com/lostgospel
