„O 3 hodine ráno dnes v noci zomrela istá žena na chodníku ulice Sébastopol. Boli na nej papiere, na podklade ktorých ju predvčerom vyhodili na ulicu. Zoči-voči blížnym, ktorí zomierajú kvôli chudobe, musí medzi ľuďmi panovať iba jedno presvedčenie: ochota zabrániť tomu, aby niečo také pokračovalo... Každý z nás môže pomôcť bezdomovcom. Na dnešnú noc potrebujeme asi 5000 prikrývok, 300 veľkých stanov a 200 piecok na vykurovanie. Vďaka vám, žiadny človek, žiadne dieťa nebude spať dnes večer na parížskom asfalte alebo chodníku.“ Túto výzvu, ktorú tlač označila „l’insurrection de la bonté“ – Povstanie dobroty, predniesol kapucín, ktorého celé Francúzsko poznalo pod menom abbé Pierre a roztočil reťazovú reakciu po celej krajine. Abbé Pierre, vlastným menom Henri Groues, sa narodil 5. augusta 1912. V roku 1931 vstúpil do rehole Kapucínov a v roku 1938 bol vysvätený za kňaza. Počas II. svetovej vojny pomohol mnohým Židom dostať sa na falošné doklady do Švajčiarska a zachránil im tak život. Po skončení vojny sa stal poslancom vo francúszkom Národnom zhromaždení. V roku 1949 založil spoločenstvo Emuazy. Názov vybral po mestečku, ktoré sa spomína v Novom zákone, keď dvaja učeníci na ceste do Emauzy stretli vzkrieseného Ježiša. Pre učeníkov to bola nová nádej a túto nádej chcel jednoduchý kapucín priniesť chudobným a bezdomovcom. Komunita Emauzy sa starala pre chudobných a predovšetkým bezdomovcov. Jej členovia zbierali opotrebované veci, nábytok, šatstvo, ktoré im ľudia prinášali, učili bezdomovcov ich opraviť, predať a zarobiť si tak na živobytie. Vytvorili sieť obchodíkov po celej krajine, kde opravené veci sa znova predávali a peniaze boli použité pre pomoc núdznych. V roku 1951 sa vzdal mandátu v Národnom zhromaždení a celkom sa zasvätil práci s najchudobnejšími. V roku 1954 založil komunitu „Compagnons d'Emmaüs“- Spoločníci Emauzy, ktorí budovali jednoduché príbytky pre bezdomovcov. V krajine, kde je prísna odluka cirkví od štátu, bol Abbé Pierre pravidelne najpopulárnejšou osobnosťou posledných rokov. V rebríčku obľúbenosti predstihol politikov, hercov aj športovcov. V roku 2003 dokonca odsunul v popularite na druhé miesto známeho futbalistu Zinedina Zidana. V roku 2004 požiadal, aby ho už nezaradzovali do ankiet, napriek tomu ho ešte minulý rok Francúzi vyniesli na piate miesto najobľúbenejších osobností. Tento bojovník za ľudské práva, predovšetkým za právo na bývanie, zomrel 22. januára 2007 v Paríži vo veku 94 rokov.
