Cirkev, tabu a podpredseda vlády

Toto rozhodnutie je nezrozumiteľné, lebo vláda strká hlavu do piesku a správa sa že, ak problémy aj sú, tvárme sa, že nič nevidíme, len sa pekne usmievajme. Ešte menej zrozumiteľné je, prečo Čaplovič zbavuje vládu vlastnej zodpovednosti, keď hovorí o podobnej dohode s cirkvami, o ktorej prinajmenšom Katolícka cirkev ústami svojho hovorcu tvrdí, že neexistuje. Vyjadrenie podpredsedu vlády navodzuje dojem, že ak bude prebiehať v spoločnosti diskusia o istých témach, občania majú hľadať nepriateľa v cirkvách, lebo vláda s tým nič nemá. Nehovoriac o tom, že Čaplovičove slová zaváňajú vydieračstvom. Nech Cirkev neotvára vatikánske zmluvy, lebo my otvoríme tému registrovaných partnerstiev. Je známe, že ak niekto napíše článok o hospodárstve alebo ekonomike, upúta pár ľudí. Ak však niekto napíše článok o Cirkvi, náboženstve, odluke cirkví od štátu, výhrade vo svedomí, dočká sa stoviek poznámok, reakcií a reakcií na reakcie od tých slušných a odborných až po vulgárne a stupidné. Vulgárne a hlúpe názory vždy boli, sú a budú – v každej oblasti. Ani to nemá spoločnosť odradiť, aby sa v každom čase usilovala diskutovať aj o nadčasových témach vážne, odborne a slušne. Slovenská vláda volá po odborníkoch na ekonomiku a dôchodkový systém, ale vyhýba sa diskusiám o ďalšom hodnotovom smerovaní spoločnosti. Volá po diskusii o sociálnom systéme, ale nechce hovoriť o kvalite ľudského života, o perspektíve a úskaliach spoločenského života, lebo vraj ľudí to dnes netrápi. K čomu bude prepracovaný sociálny systém, ak človek človeku sa stane vlkom? Objektívne je potrebné povedať, že priestor na serióznu diskusiu nevytvorila ani predchádzajúca vláda. Ak Dzurindova vláda sa až úzkoprso zamerala na makroekonomické otázky, Ficova vláda sa zamotala do hesiel o solidarite a sociálnosti. Nikto nespochybňuje dôležitosť ekonomiky a sociálnej oblasti v každodennom živote. Nové vládne zoskúpenie však malo možnosť vytvoriť priestor pre odbornú diskusiu aj o kontroverzných témach, ktoré v súčasnosti hýbu Slovenskom. Kontroverznosť často nevyvoláva obsah samotnej témy ako skôr spôsob diskusie, ktorý je neraz primitívny a neodborný. Žial, svoj podiel viny nesú aj aktéri, ktorí možno oplývajú rečníckym talentom a emóciami hlasu, ale svojimi znalosťami sa nachádzajú v suteréne. Témy ako je odluka cirkví od štátu, zmluva o výhrade vo svedomí, registrované partnerstvo, eutanázia a pod. sú témy legitímne a vidíme, ako postupne vstupujú do slovenskej spoločnosti. Nevyhneme sa im. Je potrebné o nich hovoriť a pýtať sa, nakoľko prispejú alebo uškodia slovenskej spoločnosti. Nevyriešia sa však tým, že ich vyhlásime za „tabu", ako sa o to pokúsil podpredseda vlády.