"Comeback" až v budúcich voľbách

Argumenty, ktorými sa šéf liberálov dožaduje odvolania vlastných nominantov, skutočne pripomínajú a vychádzajú z dôvodov, ktoré M. Dzurinda použil pri odstránení straníckeho kolegu Šimka z postu ministra obrany a zároveň z funkcie podpredsedu SDKU v septembri 2003. Ako vtedy, tak aj dnes dôvodom nie je odborná nespôsobilosť, ale oficiálne deklarovaná strata dôvery šéfa strany vo vlastných ľudí. Ako vtedy, tak aj dnes pravá príčina je úplne iná. Tu sa však všetky podobnosti končia. Prvý rozdiel je v tom, že predseda Aliancie nie je v kresle premiera. Ako šéf strany môže iniciovať odstránenie vlastných oponentov. Nemá však dosah a právomoc vo vzťahu k vláde. Úlohou ministerského predsedu nie je zachrániť Ruskovu stranu, ale udržať vládu a tomu podriadi svoje ďalšie kroky bez ohľadu na koaličného partnera. Druhý rozdiel spočíva v charaktere koaličnej zmluvy. Možno na začiatku druhej Dzurindovej vlády zmluva mala svoju váhu. Je evidentné, že dnes ide iba o hárok papiera, ktorý rok pred voľbami „de facto" neexistuje. Mávať ním pred očami koaličných partnerov a dovolávať sa jeho rešpektovania je zbytočné. Tretí rozdiel sa odzrkadľuje v postoji troch koaličných partnerov. Pri kauze „Šimko" sa na stranu premiera postavila Ruskova Aliancia, kým zvyšní dvaja koaliční partneri zaujali jasne opačné stanovisko. V rámci koalície sa to neskôr často prejavilo vo vytvorení dvoch blokov SDKU – ANO verzus KDH – SMK. Teraz je však pozícia iná. Rusko nemá na svojej strane žiadneho z koaličných partnerov, ktorí otvorene hovoria, že existuje už iba vládna trojka. Najväčší problém Aliancie je ukrytý v parlamente. V tejto chvíli ani samotný Rusko nevie, koľko poslancov stojí za svojím predsedom a koľko za šéfom poslaneckého klubu Ľ. Lintnerom. S čím však môže rátať, je čas. Čím dlhšie trvá neistá situácia, tým viac sa oslabuje pozícia jeho kritikov a rastie pravdepodobnosť, že v košiari jemu verných zostane väčšina poslancov. Nech sa situácia vyvinie akokoľvek, pre predsedu ANO sú posledné vyhlásenia vládnej trojky signálom, aby začal uvažovať, že prípadný „comeback" do vlády je možný už iba v budúcich voľbách. V tom si môže podať ruku s Ivanom Šimkom.