Horkosť sladkej pomsty

Kariérny pád a prechod z ministra na poslanca sa očividne ťažko znáša. Šéf liberálov teraz zasadne do poslaneckých lavíc ako jednoduchý člen zákonodárneho zboru. Jeho návrh na odvolanie vlastných ministrov F. Totha a R. Zajaca je predovšetkým pomstou a zároveň výstrahou do vlastných radov pre všetkých kritikov, ktorí by ho chceli pripraviť o to posledné, čo mu ostalo, funkciu predsedu vlastnej strany. ANO je stranou riadenou na spôsob súkromnej firmy a Rusko sa nikdy netajil tým, že do nej investoval niekoľko miliónov. Teraz sa nenechá o tento kapitál pripraviť hŕstkou nespokojných spolustraníkov. Padol on, musia padnúť aj tí, ktorí sa vďaka nemu dostali do vlády. Do karát mu nahráva skutočnosť, že až na Prešov ho podržali všetky krajské stranícke centrály. Zdá sa preto, že skupina nespokojných poslancov skončí mimo poslanecký klub strany ANO. Ak neodídu sami, vytlačí ich z klubu vlastný šéf.Túžba po pomste je však adresovaná aj smerom ku koaličným partnerom. Rusko si je vedomý, že opúšťa koaličnú loď a snaží sa urobiť do nej čo najviac dier. Je pravdepodobné, že prípadný odchod Aliancie nespôsobí pád Dzurindovej vlády, ale určite pridá na problémoch, ktorých terajšia vláda má viac než dosť. Vyhrážať sa odchodom do opozície môže mať efekt len vtedy, keď strana disponuje istou parlamentnou silou. V dnešnej situácii, keď ani samotný predseda Rusko nevie, koľko verných pri ňom ostane, sa môže ľahko stať, že hrozba odchodu do opozície, sa zmení na horkú príchuť nevydarenej pomsty.