Lacnejší plyn a dehonestácia solidarity

Občania Slovenskej republiky nad 65 rokov budú za plyn platiť menej ako ostatní obyvatelia. Deje sa tak bez ohľadu na ich príjem a bez ohľadu na skutočnosť, že v spoločnosti jestvujú iné kategórie občanov, ktoré solidaritu, teda prerozdelenie spoločného dobra, potrebujú oveľa viac. Stačí spomenúť obyvateľov v hmotnej núdzi, nízkopríjmové skupiny, neúplné rodiny, poberateľov invalidných dôchodkov, študentov z chudobných rodín, ľudí s osobitnými zdravotnými ťažkosťami atď. Máme čakať rovnaký postup vlády aj v prípade podniku Slovnaft? Bude mať niektorá vybraná skupina pohonné látky lacnejšie a to bez ohľadu, či sú alebo nie sú majiteľmi motorového vozidla? A bude sa rovnakým spôsobom postupovať aj v prípade elektrickej energie? Dostávame sa tak do absurdity, neadresnému a neodôvodnenému paušálnemu zvýhodňovaniu niektorých skupín. Princíp solidarity sa uplatňuje predovšetkým voči tým skupinám, ktorí sú odkázaní na pomoc. Situácia, keď penzista s dôchodkom 10 000 Sk bude mať plyn lacnejší ako štvorčlenná rodina s rovnakým príjmom len preto, lebo oni nemajú 65 rokov, nie je solidaritou ale populistickým rozhadzovaním. Ak sa štátu zvyšujú príjmy, tak prvok solidarity prikazuje štátu zabezpečiť, aby pri prerozdeľovaní zisku bral do úvahy sociálne položenie jednotlivcov. Cieľom je pomôcť konkrétnym skupinám, aby mohli dôstojne žiť a zároveň naplniť poslanie v spoločnosti. Položenie mnohých obyvateľov v dôchodkovom veku v súčasnosti nie je ľahké a vyžaduje, aby aj voči nim bol uplatnený princíp solidarity. Ale aj v tomto prípade je potrebná diferenciácia. V opačnom prípade ľudia skutočne odkázaní na pomoc opäť zostanú na okraji.Minulá vláda zožala kritiku za dehonestáciu slova reforma. Ľudia boli znechutení a nahnevaní, už keď len počuli toto slovo. Súčasná vláda žiaľ dehonestuje slovo solidarita.