Mečiar na dôchodku alebo „Čo si môže politik viac želať?“

Vladimír Mečiar sa na slovenskej politickej scéne pohybuje od roku 1990. Od tej doby zaznamenal vzostupy aj pády. Trikrát sedel v kresle predsedu vlády. Stál pri zrode samostatnej republiky. Bol však aj jediným premierom, ktorého parlament dokonca dvakrát odvolal z funkcie (1991 a 1994). Dvakrát sa neúspešne pokúšal o prezidentský post. V dôsledku jeho vládnutia sa Slovensko ocitlo v zahraničnej izolácii. Napriek víťazstvu vo voľbách v roku 1998 a 2002 sa mu nepodarilo zostaviť vládu. Práve súčasná situácia predsedovi HZDS vytvára podmienky odísť na politický a osobný dôchodok. Každý prijme argument, že zdravie je aj v jeho prípade na prvom mieste. V tomto roku 65 - ročný Mečiar zažil po posledných parlamentných voľbách svoj veľký „comeback“. Dostal HZDS znova do vlády a jeho strana má v koalícii veľmi silné postavenie. Ani Európa nevníma jeho osobu tak kontroverzne, ako to bolo v deväťdesiatych rokoch. Jednoducho, bol by to odchod so štýlom a so vztýčenou hlavou. Čo si môže politik viac želať? Bol by to taký politický dôchodok „á la Miloš Zeman“ v Čechách alebo „á la Jeľcin“ v Rusku, keď by mal aj naďalej dosah na dianie minimálne vo vlastnej strane (ako je všetkým jasné). Otázne ostáva, či samotný predseda HZDS si takto dokáže predstaviť svoj odchod. Veď už v roku 1998 nám všetkým mával z obrazoviek. Ešte komplikovanejšia je odpoveď na otázku, čo by sa po jeho odchode dialo v samotnom hnutí a ako by sa vyvíjali postoje predovšetkým opozičných strán vo vzťahu k spolupráci s HZDS. Je isté, že trojnásobný premier nepovedal posledné slovo. Takže „skoré uzdravenie!“