Stojí za povšimnutie, že iniciatíva predstaviteľov židovského náboženstva vychádza z myšlienok, ktoré prijal Druhý vatikánsky koncil pod názvom „Nostrae Aetate – V dnešnej dobe" ešte v roku 1965. Ide o deklaráciu o postoji Cirkvi k nekresťanským náboženstvám. Pozrime sa na udalosti a osoby, ktoré ovplyvnili prijatie spomínanej deklarácie, od ktorej prijatia uplynulo rovných štyridsať rokov. V pozadí prijatia textu stojí pápež Ján XXIII (1881-1963). Vlastným menom Angelo Giuseppe Roncalli pôsobil počas nacizmu ako apoštolský delegát v Turecku a Grécku (1934-1944). Je všeobecne známe, že počas Druhej svetovej vojny svojou činnosťou zachránil tisícky Židov a zabránil mnohým deportáciám. Hovorí sa o 25 000 Židoch, ktorým Roncalli pomohol. Otvorenosť k dialógu so židovstvom si Roncalli uchoval aj v nasledujúcich rokoch. 28. októbra 1958 vo veku 77 rokov bol kardinál Roncalli zvolený za pápeža a prijal meno Ján XXIII. 25. januára 1959, pár mesiacov po svojom zvolení, oznámil v Bazilike sv. Pavla zvolanie celocirkevného snemu, ktorý je zhromaždením biskupov celého sveta pod vedením rímskeho pápeža. V období príprav na otvorenie koncilu 18. septembra 1960 pápež ústne poveril kardinála Augustína Beu, aby Sekretariát pre jednotu pripravil prehlásenie k otázke kresťansko-židovských vzťahov. Pápežovým úmyslom bolo, aby sa zhromaždenie biskupov celého sveta nieslo v duchu zmierenia nielen medzi kresťanmi, ale aj vo vzťahu k iným náboženstvám, predovšetkým k židovstvu, v ktorom má kresťanstvo svoje korene. Ján XXIII sa už nedožil prijatia deklarácie, ktorá bola prijatá 28. októbra 1965. Je výrečné, že išlo o rovnaký deň ako deň zvolenia Roncalliho za pápeža. Prijatá deklarácia odsúdila nenávisť, prenasledovanie a prejavy antisemitizmu, nech sa už prejavili z ktorejkoľvek strany proti Židom. Aj po štyridsiatoch rokoch sú slová dokumentu stále aktuálne.Nedávne stretnutie súčasného pápeža so zástupcami židovskej obce v rodnom Nemecku, ako aj pozvanie Benedikta XVI na návštevu Izraela zo strany predsedu izraelskej vlády, ktoré na stretnutí s rabínmi opätovne zaznelo, je pokračovaním zbližovania kresťanstva a židovstva pri vzájomnej úcte a pravde. Možno sa v priebehu nasledujúcich mesiacov skutočne dočkáme pápežovej návštevy Izraela. Nadviaže tak na svojich predchodcov Jána Pavla II (2000) a Pavla VI (1964). Stretnutie hlavy Katolíckej cirkvi so zástupcami židovského náboženstva je dôležitým signálom nielen pre Blízky východ, ale otvára otázku na zvýšenie úsilia v boji proti prejavom násilia a terorizmu aj v našich krajinách.
