Odsun izraelských osadníkov z pásma Gazy, v angličtine známy ako „Disengagement 2005", vyvolal vo svete veľkú pozornosť a stal sa predmetom rôznych komentárov a úvah. Medzi nimi nechýbajú také, ktoré vychádzajú z biblickej témy zasnúbenej zeme. Jedná sa o silný a zároveň citlivý argument, ak si uvedomíme, aký význam má Biblia pre štát Izrael, ktorý vznikol na území úzko spojenom s biblickými dejinami a židovským náboženstvom. Táto oblasť bola ovládaná Filištíncami, ktorí sa nazývali aj „obyvatelia mora". Na toto územie prišli niekedy v 12. stor. pred Kr. a kontrolovali územie pozdĺž Stredozemného mora. Obývali päť miest: Ašdod, Aškalon, Ekron, Gat a Gazu. Z biblických rozprávaní snáď všetci poznáme príbeh o súboji Dávida s Goliášom, ktorý bol príslušníkom filištínskeho národa. Jediným Izraelitom, ktorého Biblia spomína, že vkročil do Gazy, je Samson. Išlo o obdobie ešte pred vytvorením Izraelského kráľovstva, ktoré vzniklo okolo roku 1000 pred Kr. Neskôr král Dávid so striedavými úspechmi viedol výpravy proti Filištíncom. Môžeme však povedať, že hoci biblické texty uvádzajú Gazu ako súčasť zasľúbenej zeme, v skutočnosti toto územie nikdy nebolo úplné získané a obývané izraelským obyvateľstvom. Jediným obdobím, keď Židia kontrolovali oblasť Gazy, je doba Hasmoneovského kráľovstva v rokoch 140-37 pred Kr., ktoré má svoje základy v zbure Makabejských bratov. Dve knihy Makabejcov, ktoré o tom rozprávajú, však nepatria do zoznamu Hebrejskej Biblie. Od času, keď celá táto oblasť padla do rúk Rímskej ríše, Židia prežívali obdobia, keď prichádzali a opúšťali toto územie. V čase, keď na toto územie v 7. stor. po Kr. získali Gazu Arabi, bola táto oblasť obývaná aj židovským obyvateľstvom, čo dosvedčujú archeologické nálezy, napr. mozaiková dlažba synagógy datovanej zo 6. stor. po Kr. V 15. stor. istý židovský pútnik spomína, že v Gaze žije približne 60 židovských rodín. V 19. stor. pod vplyvom sionistického hnutia prichádza do Gazy 50 židovských rodín. Židovské obyvateľstvo ostalo na tomto území až do roku 1914, keď ich odtiaľ vyhnala Otomanská ríša. Po skončení Prvej svetovej vojny sa opäť vrátili. Zo súčasných osád, ktoré boli vysťahované, je najstaršou Kfar Darom, založená v roku 1946. Zvyšných 21 osád bolo založených až v 70. rokoch po „vojne šiestich dní" v roku 1967, keď sa oblasť dostala pod kontrolu izraelskej armády. Dnešné diskusie o tom, kto má nárok obývať pásmo Gazy, sú veľakrát snahou presadiť vlastnú ideológiu. Ľudia niekedy neváhajú na presadenie vlastných argumetov vložiť do Božích úst vlastné slová. Blízkovýchodný konflikt sa neskončí, ak bude zameraný na presadenie osobných ideológií. To vlastní pre obidve strany – židovskú aj palestínsku. Problém sa nevyrieši vzájomnou likvidáciou a úporným snažením ako ospravedlniť násilie za pomoci čím najpresvedčivejších argumentov. Je potrebné zamerať pozornosť nie na minulosť, ale na prítomnosť a hľadať spôsoby, ako umožniť a uľahčiť spolunažívanie dvoch národov vedľa seba.
