Prečo je dobré, že Slobodné fórum nie je v parlamente

Ironicky vyznieva vysvetlenie z úst predstaviteľov strany, ktorí vidia vinu v útokoch a v predvolebnej diskreditácii svojej strany. Aj bez hlbších analýz je jasné, že žiadnej malej strane neposkytli média počas dvoch rokov taký veľký priestor, ako práve Slobodnému fóru. Túto mediálnu výhodu však slobodní postupne postavili sami proti sebe, keď z nej urobili vystúpenia jedinej osoby – predsedníčky Martinákovej. Najslabším prvkom, ktorý je typický pre mladé strany, bola účasť veľmi širokého a rôznorodého počtu osôb na kandidačnej listine od odídencov z SDKU a ANO, cez pohrobkov Demokratickej strany až po zelených, liberálov a konzervatívcov. Logickým vyustením tejto nesúrodosti bol vnútrostranícky rozkol niekoľko dní pred voľbami. Zneistení potenciálni voliči sa presvedčili, že Slobodné fórum nie je alternatívou, ale len ďaľšou, navyše vnútorne rozhádanou stranou, akých je na politickej scéne viac než dosť. Ani materský spôsob riešenia problémov, aký zvolila predsedníčka, keď odstránila niektorých kandidátov, už nezabral. Sklamaním je však aj povolebná reakcia samotnej šéfky strany. Ak jednou z hlavných priorít strany, ktorú vedie, mala byť zmena politickej kultúry, očakávalo sa jej okamžité odstúpenie z postu lídra strany. Šefka slobodných však preniesla osobnú zodpovednosť na rozhodnutie straníckych štruktúr a ako mnohí pred ňou, ani ona nedokázala prekročiť vlastný tieň. Slobodné fórum zostalo pod prahom vstupu do NR SR v spoločnosti HZD, KSS, ANO atď. Túto spoločnosť si však vybralo samé a voliči to akceptovali.