Prečo možno minister Liška odstúpil

Čo tak pozrieť sa na to aj z ľudskej stránky?! Počas týchto dní zaznelo veľa rozlúčkových a sústrastných príhovorov. Od prezidenta počnúc, cez premiera, duchovných, ministrov až po bežných ľudí na ulici alebo na blogu - vrátane mňa samého. Príhovor exministra Lišku na pohrebnej rozlúčke ma osobne oslovil najviac. Bol precítený, úprimný, hlboký… Povedané ústami porotcu v istej relácii: „Bolo to to najlepšie, čo som za uplynulý týždeň počul." Možno bol aj jeho vlastnu rozlúčkou s ministerským kreslom, ktorá je určite ľahšia, ako tá v Prešove 26.januára. Život totiž v jeho prípade ide ďalej…Prečo za odstúpením vždy hľadať politické kalkulácie? Možno exminister už nikdy netúži čítať smútočný príhovor nad 42 rakvami vojakov. Možno už nikdy v živote nechce vysvetľovať pozostalým nevysvetliteľné PREČO, ktoré zaznelo na samotnom konci jeho spomenutého príhovoru. Možno už netúži dať rozkaz: „Vojaci, vráťte sa domov", ktorí zomrelí vojaci nemôžu splniť. Všetci si dobre uvedomujeme, že tragédia slovenských vojakov, žiaľ, nemusí byť posledná, nech si to akokoľvek silno prajeme. Ako minister musí počítať aj s úlohou niesť zodpovednosť aj v tragických situáciách. Zdá sa, že to práve urobil. Možno sa mýlim a dôvody rezignácie ministra obrany sú iné… Za rozhodnutiami politikov nemusia stáť iba politické dôvody, ale čisto ľudské, osobné. Aj pre ministra platí, že je len človekom. Prečo mu to nedopriať?