Konšpirácií sa ponúka hneď niekoľko. Nie je tajomstvom, že vnútri hnutia jestvuje frakcia, ktorá sa minimálne od volieb 2006 nezmierila s premárnenou príležitosťou vstúpiť do koalície so stranou SMER a predvolebné odmietnutie budúceho víťaza považuje za taktickú chybu, ktorá dokonca KDH pripravila o vytúžený dvojciferný volebný výsledok. Bez ohľadu na to, z ktorej strany vychádza iniciatíva, jej najnovším tajomným hovorcom je expredseda Čarnogurský.
Slovenský parlament neprežil ani jedno obdobie bez štiepenia strán a odchodu poslancov. KDH má s viacpočetnými koalíciami bohaté skúsenosti a uvedomuje si ich krehkosť. Črtajúca sa parlamentná väčšina 79 poslancov nie je počet, ktorý zaručuje plavbu v pokojných vodách politickej reality. Keď do toho započítame nevyspytateľných prekrúžkovaných poslancov, obavy narastajú. Model 1+1 s podporou SNS verzus 4 až 6 subjektov proti silnému opozičnému bloku je ťažkou voľbou.
Napriek rétorickým akrobaciám ešte stále opozičných politikov, 62 mandátov najsilnejšej strany je ťažko prehliadnuteľný údaj, ktorý má aj svoje politické konzekvencie na minimálne najbližšie 4 roky. Hodená udica s údajne lukratívnymi ponukami víťaza volieb predstavuje červíka, ktorý musí poriadne hrýzť vnútri KDH.
Biblická kniha Kazateľ pripomína: „Svoj čas má mlčať a svoj čas hovoriť“. Fígeľovci povedali pred voľbami jasné „nie“ možnej koalícii so SMERom, po voľbách toto „nie“ zopakovali a podpísali deklaráciu o úsilí vytvoriť stredopravú koalíciu. Ak má priority, z ktorých nechce poľaviť alebo má iné úmysly, nech ich hovorí svojím partnerom, s ktorými si sadlo za rokovací stôl, pred novinármi však radšej nech mlčí. Kým totiž nie je vyrokované všetko, nie je vyrokované nič.
