Umelý model vládneho kabinetu

Ficov kabinet sa poučil z predchádzajúcej Dzurindovej vlády a hneď od začiatku prijal axiómu, ktorej sa zatiaľ dôsledne drží: Neotvárať témy, ktoré by spôsobili v spoločnosti negatívne alebo protichodné nálady. Prvú rovinu tvoria etické otázky, ktoré hýbali celý čas stranami minulej vlády. Stačí pripomenúť dlhotrvajúci spor medzi KDH a ANO alebo v závere medzi SDKU a KDH o zákone o výhrade vo svedomí. Preto po vytvorení novej vlády sa socialista Fico neváhal stretnúť so zástupcami cirkví, aby jasne deklaroval, že otváranie citlivých tém nestrpí. Na druhej strane ani on sám neiniciuje témy charakteristické pre socialistické vlády, čo mu vytkla aj jeho (ešte stále) stranícka kolegyňa Beňová. Druhú rovinu tvoria sociálne otázky. Vládna koalícia nepristúpila ani k jednej reštrikcii, hoci na to jestvuje mnoho odôvodnených a racionálnych dôvodov. Modelovým príkladom je schválené a neskôr odvolané zrušenie niektorých autobusových a vlakových spojov. Toto je skutočne iba marginálny príklad oproti neexistujúcej zdravotnej reforme, zachovanému druhému dôchodkovému pilieru či daňovej reforme, ktoré zostali takmer nedotknuté. SMER prebral rétoriku Dzurindovej SDKU a je to on, ktorému stačí vylepšovať reformy. Stačí sa iba postaviť pred národ a povedať: "Naprávame to, čo tí pred nami pokazili." Momentálne prebieha zápas o definitívnu podobu nového Zákonníka práce. Podľa vzoru prechádzajúcich postojov vlády sa však aj tu dá očakávať, že napriek ohlasovaným mamutím zmenám napokon dôjde iba ku kozmetickým úpravám. Dôvodom nie je skutočnosť, že nie je čo vylepšovať, ale umelo vytvorený model obchádzania citlivých otázok. Akú však životnosť má táto umelo vytvorená atmosféra, ktorá je priamo úmerná výške percent popularity strany SMER?