Herschel Shanks, šéfredaktor časopisu Biblical Archaeology Review (BAR), s chvením v hlase oznamuje, že sa našlo osuárium, na ktorom bol nápis v aramejskom jazyku Jaakov bar Josef achui de Ješua – Jakub syn Jozefa, brat Ježiša. Ide o prvý priamy archeologický dôkaz vo vzťahu k Ježišovi Kristovi. V novembri 2002 časopis BAR publikoval rozsiahly článok potvrdzujúci autenticitu osuária. V marci 2003 izraelský úrad pre starožitnosti Israel Antiquities Authority vydal správu, podľa ktorej ide o podvrh. Totiž na osuáriu, ktoré skutočne pochádza z 1. stor. po Kr., ale k pôvodným jedenástim písmenám bolo vytesaných 9 ďalších písmen (achui de Ješua – brat Ježiša). Píše sa 25. február 2007. Producent (!) James Cameron a izraelský režisér Simcha Jacobovici premietli v New Yorku dokumentárny film The Lost Tomb of Jesus – Stratený Ježišov hrob. Podľa tohto filmového dokumentu bol 28. marca 1980 v jeruzalemskej časti Talpiot objavený neznámy hrob, v ktorom našli 10 osuárií. Boli datované do obdobia 1. stor. po Kr. Na šiestich z nich boli aramejské nápisy Maria, Ješua bar Josef, Marianne e Mara, Jose, Matia, Jehuda bar Ješua, ktoré prekladajú: Mária, Ježiš syn Jozefa, Mária Magdalena, Jozef, Matúš, Júda, syn Ježiša. Senzácia je na svete. Podľa filmárov ide o rodinnú hrobku Ježišovej rodiny, kde dokonca Júda je označený ako syn Ježiša a Márie Magdalený.K tejto správe chcem uviesť len niekoľko poznámok. V oblasti asi 5 km okolo Jeruzalema bolo doteraz objavených približne 800 hrobov, ktoré sa datujú do obdobia druhého jeruzalemského chrámu (6. stor. pred Kr. – 1. stor. po Kr.). Ich poloha nasvedčuje, že nejestvoval nejaký územný plán rozmiestnenia hrobiek. Hrobky sa kopali tam, kde to umožnil druh skaly a topografia. Meno Maria bola v časoch 1. stor. po Kr. (teda v Ježišových časoch) najpoužívanejším ženským menom. Podobne to platí v prípade mien Júda, Ježiš, Jozef, ktoré patrili medzi veľmi časté mužské židovské mená. Okolie Jeruzalema, predovšetkým oblasť Olivového vrchu, bolo vyhľadávaným miestom hrobov. Jeruzalem je totiž pre židovský národ svätým mestom a miestom definitívneho Božieho súdu. Prípad spomenutý v úvode článku s falšovaním nápisu „Jakuba, brata Ježiša“, nabáda k opatrnosti pri nápisoch na osuáriách. V období 1. stor. po Kr. v prípade hrobky išlo o štvorcovú miestnosť, ktorá bola prehĺbená do zeme, aby v nej mohol človek stáť. V troch stenách boli vyhĺbené miesta – kokím, asi 1m vysoké a 2m dlhé. Tu vkladali telá zomrelých. Približne po jednom roku alebo aj dlhšie od smrti, príbuzní zhromaždili kosti zomrelého do nádoby – osuária, do ktorej niekedy vložili aj drobné osobné veci zomrelého. Osuária mali zvyčajne dĺžku 45-70cm; šírku 25-30cm; výšku 25-40cm. Mnohí archeológovia argumentujú, že pre Jozefa a Máriu, o ktorých Biblia jednoznačne hovorí, že pochádzali z Galiley, ktorá leží na severe Izraela, bolo takmer nemožné, aby boli pochovaní do rodinnej niekoľkogeneračnej hrobky kdesi v okolí Jeruzalema. Osobne najväčšie rozpaky vo mne vyvoláva tá skutočnosť, že archeologický objav predstavil filmový producent spolu s režisérom. Navyše od odkrytia hrobky uplynulo 27 rokov. Už v roku 1994 Rahmani uverejnil knihu o nápisoch nájdených na osuáriách tejto hrobky, ale žiadna senzácia sa nekonala. Samotný izraelský archeológ, ktorý stál pri objavení hrobky v roku 1980, spochybňuje hodnovernosť filmu. Mám preto pocit, že ide o premyslený reklamný ťah a predĺženie nedávneho knižného bestselleru Da Vinciho kód od Dana Browna, v ktorom konšpiračným a čitateľsky pôsobivým spôsobom bola vykreslená Mária Magdaléna ako Ježišova manželka. Je potrebné uznať, že aj v tomto prípade si filmári vybrali tému, ktorá určite prinesie rozruch a aj zisky.
