K leteckej tragédii

Naša vlasť je malá krajina (také väčšie mesto), preto je pochopiteľné, že letecké nešťastie sa dotklo tisícky sŕdc. Mnohí poznali zomrelých osobne, mnohí poznajú pozostalých. Sú to naši susedia na ulici, naši spolužiaci, kamaráti z futbalu. Hoci žiadne slovo ani gesto nevráti život našim vojakom, predsa každý z nás cíti potrebu niečím prispieť. Možno stiskom ruky a pohladením, možno slovom na blogu, zápisom do kondolenčnej listiny, SMSkou, modlitbou, pesničkou…, aby človek bol tomu druhému človekom. Je našou úlohou vložiť všetky sily, aby ľudských nešťastí a osobných tragédií bolo na svete a v našom okolí čo najmenej. Nikdy však nezabránime, aby sa nejaké nešťastie nestalo. Práve vtedy je potrebné prejaviť ešte viac našu ľudskosť. V pondelok je vyhlásený štátny smútok. Na prejav spoluúčasti síce nepotrebujeme žiadne nariadenie, ale je to možnosť, aby naša solidarita s pozostalými zaznela jedným hlasom a mohutne. Človek potrebuje cítiť, že nie je v tom sám. Na našom rodnom Slovensku ako aj po celom svete je totiž stále veľa tých, ktorí nasadzujú svoje životy, aby sme my mohli mať svoj domov a svoje rodiny.