Začalo to, ako každé poriadne šialenstvo, na letisku. Českých turistov tam bolo plno, jak na jarmoku v Humpolci – hluční, vysmiati, sebavedomí jak pávy na korze. A medzi nimi jeden, ten najväčší frajer z frajerov.
V jednej ruke držal plechovku Pilsneru, v druhej mobil, pózoval na selfie pred odletovou bránou s nápisom Rijád. Áno, Rijád. Pivo na verejnosti, pred odletom do jednej z najsuchších krajín sveta – a to doslova aj obrazne, kde by za také niečo dostal bičom na námestí. Aká odvaha, povedal som si. Byť veľkým hrdinom v slobodnej Európe – to ide každému. Skús ale byť frajer tam, kde aj za nesprávny pohľad môžeš skončiť v base. Ale počkajte, to ešte len začne byť sranda.
Tri hodiny po vzlete, keď som práve skúšal uhádnuť, či to palubné menu nezabije moje trávenie, sa z interkomu ozval kapitán.
„Dámy a páni, práve vstupujeme do vzdušného priestoru Kráľovstva Saudskej Arábie. Pripomíname, že dovoz alkoholu je prísne zakázaný. Porušenia budú riešené podľa zákonov kráľovstva. Ďakujeme.“
No neprešli ani tri sekundy a vidím ho znova. Český pán hrdina, teraz už s celou svojou bandou, postávajú pred toaletami, vyzerali, akoby ich niekto zavolal na súrnu poradu. Neboli to hrdinovia, boli to vyfučaní borci, ktorým došlo, že ich frajerina z Európy tu skončila.
Keď sa začali pomaly sunúť dovnútra, došlo mi, čo robia. Nebolo to o potrebe. Ale o strachu. Snažili sa „vyčistiť systém.“ Čo si do seba naliali na letisku, to teraz chceli vyhnať von, akoby tým mohli oklamať celú Saudskú Arábiu. Títo bojovníci Pilsneru, ktorí pred pár hodinami machrovali na fotkách, teraz doslova splachovali svoju odvahu do záchodovej misy.
A čo tá plechovka Pilsneru? No to je najväčšia záhada. Zmizla bez stopy. Vypil ju pred check-inom? Strčil ju niekomu do batožiny? Alebo skončila ako „dar“ pre colníkov? Nikdy sa nedozvieme.
Ale jedno je isté: ten český lev, čo na letisku vypínal hruď, sa v Rijáde zmenil na zmoknutého kocúra. Keď sme pristáli, vyzerali pokorení, stratení, akoby ich niekto prefackal.
Čo sa dialo na colnici? To je kapitola, ktorú by som rád čítal. Ale tu môj príbeh končí. Možno tam začal ten jeho – hoci pochybujem, že ho bude chcieť rozprávať doma v hospode.
