No ta pozerajže, Jaro a Martin, dvaja kamaráti, vybrali sa v januári na Island.
Pýtate sa prečo? No šak to len ty dvaja môžu také vymyslieť!
Január, sever, ľad a sneh, šak to musí byť paráda, no ne? Ta sadnú do toho lietadla, pristanu v Reykjavíku, a už na letisku ich privítala taká fujavica, že Martinovi vlasy skoro z hlavy odfúklo, keby na nej nejaké mal.
Ani ušanku si zbaliť nemohol, bo Jaro zas letenky bez batožiny kúpil.
Ta co še zaš ci neľubi?
Firma krváca a ty chces batožinu, helmu si nemal nechac v Prahe na hajzli na letisku ceplo by ti teraz bolo.
Vraveli si: "Ideme polárnu žiaru kuknúť, veľeryby vidieť a možno nejaká sopka vybuchne." Ale to ešte nevedeli, do čoho sa púšťajú, hehe.
Idú, zobrali si auto, že prejdú celý ostrov, šak treba všetko vidieť. No už keď vyšli z Reykjavíku, začalo to. Všade sňah, zima, a taký ľad na ceste, že to auto sa šmýkalo jak na klzisku. Martin za volantom, Jaro vedľa neho navigator , obaja zababušení, šak už v Prahe sa obliekli, bo toľko veci do priručnej batožiny nenatrepeš a tu jak dobre, jak snehuliaci, len ta ušanka furt Martinovi chýba. A teraz pozerajú na tie fjordy, gejzíry, šak nádhera, no keby im tá zima nerozkladala náladu. "Martin," vraví Jaro, "to sme si teda vybrali čas! V lete by sme sa aspoň nepotili od zimy."
Tri noci nahanali tú polárnu žiaru, no ani bliknutie nevideli. Prvá noc – kukajú na oblohu, nič. Druhá noc – obloha čierna jak uhoľ. Tretia noc? To už si Jaro myslel, že majú pokazené oči, lebo furt nič. Martin len tak do tmy: "No šak nám klamali, tu žiadna žiara neni, iba čierna diera!"
A keď už mysleli, že aspoň tie veleryby im vyjdú, ta kdeže! Došli do prístavu a tam im povedali: "No páni, veleryby si zbalili kufre už v decembri, teraz ich nenájdete." Ta Jaro len kuká na Martina, že či ho neoklamali aj tu.
"Martin, neznam ci kazac a ani še mi o tym nechce rozdumovac, šak sme tu ako na výlete za neviditeľnými vecami, to jak o zisku v mojej firme, ta ten tež jak ta polárna žára, tež sa nechce ukazac.
No a sopky? To už bola čerešnička na torte. Čakali, že aspoň nejaká tá erupcia im ozdobí deň, šak Island je tým známy, no ta kdeže! Všetky sopky spali jak medvede na zimu. Ani dym, ani výbuch, ani láva. Jaro len sklamane hovorí: "Šak aspoň malý výbuch, nech máme o čom hovoriť doma!" A Martin na to: "No, Jaro, jediný výbuch, čo bude, je ten, keď budeme vysvetľovať doma, prečo sme sem vôbec šli!"
Nakonec prešli celý ostrov, videli všetky tie hlavné zastávky – vodopády, gejzíry, sopky (vyhasnuté) – ale to hlavné, kvôli čomu prišli, sa im vyhlo.
No šak vravia si jak v tom Terminatorovi: We will be back.
