Podnik, ktorý má byť len dnes oficiálne otvorený už získal svoju identitu a jedinečnú atmosféru. Jeho názov nadväzuje na miestnu minulosť. Umiestnenie na samom okraji Starej Turej s výhľadom na Myjavskú pahorkatinu a Biele Karpaty očarí nielen kopaničiarskeho lokalpatriota, ale snáď každého návštevníka, ktorý dostane chuť na originálne pivo.
To, čo ma však najviac oslovilo v našom spoločenskom kontexte nepoctivého podnikania, schránkových firiem a najrozličnejších okrádačiek je rodinný charakter podniku. Hoci ani toto nie je žiadnou zárukou morálky v podnikaní, predsa len sa tu deje niečo výnimočné. Niekto sa rozhodol ísť s vlastným menom na trh na mieste, ktoré je s týmto menom pevne spojené a pod záštitou viacerých generácií svojej rodiny.
Keď som tam včera sedel pri sviežom ryšavom pive ožiarenom západom slnka, v mysli sa mi zjavil film Obchod na korze a Jozef Króner alias Tóno Brtko pred predajňou H. Lautmann-vdova. Spomenul som si tiež na Buddenbrookovcov, Baťu a na staré fotografie obchodov s menami a domami svojich majiteľov, prevažne Židov. Iste tu všetko dokonale nefungovalo, zákazníci však presne vedeli čo a od koho kupujú a predávajúci vedeli, že ich obchod sa netýka len peňazí a tovaru, ale aj ich mena, rodinnej cti, tradície; ich predkov aj ich potomkov. Išlo o hlbší vzťah k svojim statkom, než je to u porevolučných zbohatlíkoch, ktorí sa dostali k majetku cez podivné známosti a ohýbanie chrbtice.
Myslím, že to, čo dnes najviac brzdí rast našej životnej úrovne, je nedostatok morálky. Slovom, sme egoisti, okrádame sa, zahmlievame a zametáme pod koberec; ľudia nám už neprislúchajú ako členovia vlastnej komunity či spoločnosti, ale stali sa len ekonomickými kategóriami - prostriedkami našich ziskov. Preto mi je akákoľvek úprimná snaha o priamosť a priehľadnosť taká sympatická.
