Áno, aj ja som prešiel tým nepríjemným, s čím sa spája zážitok z predstavenia v GUnaGU. Bolo to pred dvomi rokmi, keď sme sa v partii dohodli, že konečne pôjdeme na Csabu. V deň, keď sa začali predávať lístky, som mal popoludní voľno a tak som podľa odporúčaní známych vybral na Františkánske námestie už okolo pol druhej. Začiatok predpredaja bol o 17:00, bol som druhý, takže nádej na lístky žila. Keďže som vedel, že na jednu osobu predajú len štyri lístky, o pol štvrtej mi prišla posila. Div ju ľudia neukameňovali - Nech ide na koniec radu! Ten však už tvorilo asi štyridsať členov a končil sa pri bráne. Zlé pohľady sme sa snažili ignorovať a o piatej sme držali v rukách vytúžených osem lístkov. Mnohých mi bolo ľúto - možno už niekoľkýkrát stáli za bránou divadla a kým sa dostali k pokladni, pani v okienku im len oznámila, že Csaba alebo Modelky sú opäť už vypredané. Ponuku na iné, určite zaujímavé predstavenie odmietli so slovami - skúsime to budúci mesiac.
Prečo tento úvod? V uplynulom období som videl viacero predstavení v GUnaGU a musím povedať, že boli zaujímavejšie ako hry, o ktorých sa na každom rohu hovorí: Ty si toto ešte nevidel? Ty si teda mimo!... Dovoľujem si upozorniť Vás na dve z nich:
Závisláci - Divadelná hra o cieľových skupinách o víťazoch aj obetiach súčasných módnych trendov. Hrajú: Barbara Mišíková, Viktor Horján a Daniel Heriban. Závisláci nie sú hrou v tradičnom spôsobe skladby diela s postupným vývojom až k vyvrcholeniu. Je to skôr zmes do seba pospájaných a pritom súvisiacich scén o tom, ako ovplyvňujú náš život značky a tí, ktorí ich pre nás vytvárajú. Od boja o prežitie v reklamnej agentúre, cez džungľu vo výrobni značkových tovarov v Thajsku až po reklamné okienka (či skôr okná) na školách. Asi nikto, kto sa vybral na Závislákov, nezabudne na hip-hopovú verziu básne P.O.Hviezdoslava. Až šokujúco reálna hra, mne osobne k dokonalosti chýbala jedna vec - osobné posolstvo. Čo by sa s tým celým mohlo podľa autora spraviť? Napriek tomu palec hore.
Foto: www.gunagu.sk
Osamelá - Žena, ktorá milovala vlastné tetovanie. Hrajú: Slávka Halčáková, Dano Heriban, Viliam Klimáček, Ivan Macho, Eva Šušková + živá hudba Dano Salontay a Šina (Dlhé diely). Hra o tom, ako môžu skončiť singles. Život, v ktorom sa komunikácia s ľuďmi obmedzí na chatovanie, no oveľa lepší vzťah má človek s domácimi spotrebičmi s vlastnými menami. Niet preto divu, že z vytetovaného morského koníka sa stáva muž snov, ktorý... ako v rozprávke, na to, aby sa stal skutočným človekom, nesmie sa ho Eva mesiac dotknúť. Príjemná hudba Dlhých dielov a hlavne, herecký koncert Slávky Halčákovej.
Okrem priestoru a autora - Viliam Klimáček, tieto hry spája ešte herec Daniel Heriban. V oboch hrách bola radosť sledovať, čo predvádza. V Závislákoch okrem iného nádejný nový cool hunter (s výborným hudobným sólom), v Osamelej zas morský koník. Komu Danovo meno nič nehovorí, tak to je ten mladý muž s copom za klavírom, ktorý jedno obdobie sekundoval Milanovi Markovičovi v jeho televíznych Večeroch. Prípadne - jemne bulvárne - to je ten, koho priezvisko začala nedávno nosiť herečka a bývalá moderátorka televíznej hitparády Deka Slávka Halčáková. Možno je len škoda, že ho nevidieť na väčšej scéne, prípadne v televízii alebo filme. Obidve tieto hry ma zaujali ešte jednou vecou. Boli zo súčastnosti, o súčasných témach a problémoch súčasných ľudí so súčasným jazykom a (na rozdiel od Modeliek a Csabu) v nich nebol použitý jediný vulgarizmus. Dnes, keď "modernosť" hry počíta počtom použitých vybraných slov po J-P-K a to aj v Slovenskom národnom divadle, to bol veľmi príjemný zážitok. Závislákov aj Osamelú vrelo odporúčam.
