Chvíľu som sa bál, že na pódium príde profesionál, ktorý bude chladne "púšťať" svoje odrhovačky a pomedzi to spropaguje svoj nový album. Ten album, ktorý medzi Dunajom a Tatrami počulo možno pár stoviek fanúšikov (ja ho mám od jeho vydania), ale v hranosti rádií by ho ste len veľmi ťažko googlili.
Pán Spevák si ma získal svojou tímovosťou. Boh ho obdaril úžasným hlasom, ktorým by mohol exhibovať viac ako Claudia Schiffer na titulke všetkých dôležitých módnych časopisov naraz, ale on nechal vyniknúť naplno členom svojej kapely. Akoby bol len jedným z členov úžasnej skupiny "JC Band".
Ak aj do NTC prišli diváci, ktorí chceli počuť pesničky známe z The Greatest Hits, tak museli uznať, že jednotlivé sóla - gitarové či klávesové - stáli za to. Obzvlášť ma dostalo hammondové intro k With A Little Help From My Friends. Nuž, opäť sa potvrdilo, že tí najlepší sa obklopujú sebe rovnými a nerobia si z nich len nosičov vody. Praví majstri uznajú kvality svojich partnerov aj tým, že doprajú členom svojho týmu pomyselných päť minút slávy. Čosi podobné sa dalo sledovať na koncerte Eltona Johna na petržalskom nábreží.
Napriek tomu, že v NTC bola tlačenica, ako keď v osemdesiatom siedmom doniesli do obchodu farebné televízory, bol som rád, že dav nezačal "prespevovať" You Are So Beautiful, ale nechal sólo Majstrovi. Ale čím ma Pán Spevák dostal až k slzám, bolo N´Oubliez Jamias, pesnička, ku ktorej mám veľmi osobný vzťah...
Joe Cocker - N´Oubliez Jamais, Amsterdame, 29. novembra 2007
Ďakujem za ďalší výborný koncert - organizátorom aj kapele. Samozrejme, boli rezervy, ale o rok pamätať si budem len na jedno úžasný vystúpenie. Tento rok som na kvalitné koncerty mal naozaj šťastie. Každý bol čímsi iný - Placebo na Hodokvase, Chick Corea v PKO a teraz Joe Cocker v NTC. Nuž, nebol to až taký zlý rok...
