Predtucha ( Premonition ) - natočiť dobrý psychologicko-strašidelný triler, nedokáže každý. Keď tento žáner jeho autori začnú miešať s romantickou rodinnou drámou, hrozí guláš s chuťou ako zo školskej jedálne. Jednoznačne cítiť, že autori chceli spraviť ďalší Šiesty zmysel alebo Memento. Ale chceli to až tak veľmi, že výsledok je jeden veľký kŕč. Do istej miery mi to pripomínalo film Číslo 23 s Jimom Carreym v hlavnej úlohe, ktorý tiež skončil neslávne. Na margo Predtuchy by som si dovolil povedať, že možno to mal byť pôvodne len film a la televízne stredy s Rosamundou Pilcherovou. Producentovi alebo režisérovi však skrsla myšlienka, že priamočiary dej radšej prestrihajú, voľne porozhadzujú medzi sebou a spravia z toho "brutálne originálny film", na ktorý by chodili nielen ženy vo veku 30+, ale aj muži a mladí. K Sandre Bullock sa nebudem vyjadrovať. Sklamal ma však Peter Stormare (známy z Coenoviek a seriálu Prison Break), ktorý patril k nadpriemerným hercom tejto snímky. Napriek tomu by som povedal, že nedal zo seba všetko... Hodnotenie: palec dole
Drsňák ( Knallhart ) - aj keď film vychváli kritika (a návštevníci IMDB) a zozbiera množstvo ocenení, môže sa stať, že o ňom ťažko poviete, že je dobrý. Ak by som mal pochváliť nemecký film Drsňák, pravdepodobne by to bolo za herecké výkony. Ale tam by som aj skončil. Môj dojem z Drsňáka je, akoby som pozeral nemecký ľahko psychologizujúci a ťažko moralizujúci akčný film z produkcie verejnoprávnej televízie. Pritom Nemci dokážu natočiť aj pozerateľné filmy - napríklad tento rok premiérované Životy tých druhých, ktorý dostal Oscara za najlepší cudzojazyčný film. Navyše z Drsňáka až sála klišé a škatuľkovanie ľudí - Nemci sú tí dobrí, Arabi zločinci, zodpovední za násilie na školách, v uliciach, drogy,... Nemôžem si pomôcť, ale z tohto filmu som dobrý pocit určite nemal. Hodnotenie: palec dole
