Niet návratu ( The Brave One) - niekto, kto by sa na tento film pozeral čisto povrchne, povedal by o ňom, že takých už tu bolo. Žena, ktorá prišla o svojho partnera, zoberie spravodlivosť a zbraň do vlastných rúk a eliminuje jedného záporáka za druhým. Takýto pohľad by bol veľmi, veľmi nespravodlivým. Režisér Neil Jordan sa v tomto filme veľmi úspešne snaží pozrieť do duše takejto osoby. Hlavná postava - rozhlasová publicistka - je pre tento účel ako stvorená. Jej vyjadrovacími prostriedkami sú totiž slová a zvuky a strach v nej vyvoláva ticho.
To, že zohnať zbrať a zabiť niekoho je veľmi jednoduché sme už počuli od mnohých. Aký má dopad na ľudskú psychiku viacnásobná vražda, za ktorú je zodpovedná uhľadená žena stredných rokov, tomu sa venuje menej ľudí. Jodie Foster som úplne uveril. Medzi tým, čo som tento rok z americkej kinematografie videl, podľa mňa ašpiruje minimálne na nomináciu na Oscara. Osobne sa mi páči aj hra s originálnym názvom filmu (žiaľ, slovenský distribučný názov to nezohľadňuje a znie ako film vysielaný v sobotu na STV po Pošte pre teba). Do istej miery totiž evokuje komixový rozmer hlavnej hrdinky, ktorá sa stáva upratovačkou newyorských ulíc. Tento rozmer ešte umocňuje aj rozhlasová diskusia na tému tajomnej ruky spravodlivosti, ktorá ma na svojom konte niekoľko mŕtvych, ako aj silný záver filmu. Ak by mala Jodie namiesto kapucne nejaký obtiahnutý latexový oblek s maskou , bol by to komix ako facka. Neil Jordan však nepatrí medzi režisérov lacno nakrútených drahých filmov. Skôr naopak. Jeho filmy nie sú výpravné, nemajú 200 miliónové rozpočty, ale ich hodnota je kdesi vo vnútri. Niet návratu odporúčam a nemusia sa ho bať fanúšikovia priemerných akčných filmov. Neil Jordan vám totiž ukáže, že akcia sa dá zobraziť zaujímavo aj bez toho, aby sa v nich auta menili na roboty. Hodnotenie: palec hore
Kráľovstvo (The Kingdom) - nevidel som, preto nehodnotím.
Tajnosti (Tajnosti) - nevidel som, preto nehodnotím.
