V prvom rade musím zopakovať slová, ktoré som použil pri svojom článku o účasti Ala Gorea na Oscaroch. Som presvedčený, že film Nepríjemná pravda (An Inconvenient Truth) urobil pre povedomie problému globálneho otepľovania viac, ako ktorýkoľvek minister životného prostredia. Dokument bol populárny aj bez Oscara. Teraz, so ziskom ceny Akadémie, sa môže diskusia o probléme vážnejšom ako terorizmus dozvedieť ešte viac ľudí na svete. Na druhej strane, som zhrozený z doslova šaškovania a ľutovania seba, ktoré predvádzal bývalý viceprezident USA. A zároveň získavam dojem, že v konečnom dôsledku je dobré, že demokrati prezidentský súboj v roku 2000 prehrali.
Dokument je všade prezentovaný ako sfilmovaná prednáška bývalého viceprezidenta USA na tému globálneho otepľovania. Na svete sú iste aj väčší odborníci ako Al Gore. Pre tohto politika je tento problém neodškriepiteľne "osobná téma" - bola to jeho srdcovka na univerzite, aj v čase, keď sedel v senáte. Pozitívne vnímam aj fakt, že podporoval pristúpenie USA ku Kjótskemu protokolu.Dodnes sa tejto problematike venuje - ako sa dozvedáme - okrem prednášok napríklad presviedča predstaviteľov najľudnatejšej krajiny na svete, aby hľadali aj o ekologickejších cestách k energii, ako je uhlie.
Žiaľ, akokoľvek sa Gore snaží rozprávať pútavo a používa atraktívne prezentácie, už päťminútový monológ je v jeho prípade nudný. Tak často som sa nepozeral na hodiny od čias povinných dokumentov na základnej škole. A do toho vstupuje nápad! Každého zaujme, ak si rypne do Busha. Bingo! Získali sme aspoň na chvíľu pozornosť!
To je stále OK - pokiaľ sa bavíme v rozmeroch prednášky. Ale čo narúša celý dokument, sú osobné povzdychy pána Gorea - od dopravnej nehody jeho syna až po nespravodlivosť pri prezidentských voľbách - s ktorým sa - ako tvrdí - už vyrovnal. Tieto osobné výlevy sú úplne mimo témy globálneho otepľovania. Keby ich však nebolo, ľudia by si film buď vôbec nepozreli alebo by zaspali po 30 minútach.
Zaujalo ma, že Gore sa v tomto filme viac spája s Bushom (voči ktorému chce byť alternatívou a odhaľovačom jeho podvodov) a výrazne menej s Clintonom (ktorého bol viceprezidentom, ale podľa mnohých málo výrazným).
Nepríjemná pravda si zaslúži ocenenie za otvorenie diskusie v súvislosti globálnym otepľovaním, nejaké enviromentalistické ocenenie, ale určite nie Oscara za najlepší celovečerný dokument. Oveľa zaujímavejším bol napríklad dokument Jesus Camp o náboženskej "výchove" v USA, ktorý skončil medzi nominovanými.
Film Nepríjemná pravda - An Inconvenient Truth mal svetovú premiéru v máji 2006. Na rozdiel od Českej republiky (kde sa v kinách uvádzal od jesene), do slovenských kín sa zatiaľ nedostal. Podľa najnovších informácií ho slávnostne odprezentujú na filmovom festivale Enviro Film v máji t.r. Som však presvedčený, že na spomínanom festivale budú aj zaujímavejšie snímky.
