Foto: www.snd.sk
Voľba padla na "hitovku" Carmen, ktorá nikdy nesklame. Zážitok stál za to, výkony boli na úrovni, tentoraz ma zvlášť chytil výkon orchestra, aj keď...
...v hľadisku a foyeri prevažovala nemčina a francúzština.
Nehovorím, že som objavil Ameriku. O záujme Rakúšanov o našu operu viem roky. Zaujal ma však prístup. O rakúskeho diváka - účastníka organizovaného zájazdu - sa cestovná agentúra postarala inclusive občerstvením, obyčajný Slovák si naplnenie svojej túžby zahasiť smäd musel extra zaplatiť. V porovnaní s cenou vstupenky to je bagateľ, ale bol by to taký milý malý ťah, že divadlu na divákovi, to jest zákazníkovi záleží.
Ťažko si predstaviť, do akej miery by si dokázala dovoliť zaplatiť štyri vstupenky na operu štvorčlenná rodina s príjmom pod slovenským priemerom. Pritom práve z daní aj týchto príjmami podpriemerných obyvateľov Slovenskej republiky môže táto inštitúcia fungovať. Ba čo viac, aj z ich príspevkov sa po viac ako dvadsiatich rokoch konečne dočká zprevádzkovania slávna Novostavba SND. Vynára sa mi však otázka, kto bude chodiť na predstavenia do mamutej budovy na brehu Dunaja?
Áno, mal by som byť rád, že je o našu Operu záujem a že hľadisko bolo de facto plné. Niekde som zachytil, že od nášho vstupu do EÚ nesmieme občanov ostatných členských krajín na našom území diskriminovať napríklad výrazne vyššími cenami za služby. To je reakcia na predpokladané príspevky v diskusii k tomuto článku. Dovoľujem si jednoducho nemať predstavu o tom, ako by sa to malo riešiť.
Viem však jednu vec. Keď raz budem svojím vnúčatám hovoriť o úžasnej Opere SND, v tej spomienke budú zahrnuté aj všetky skúsenosti, a možno si nebudem vedieť spomenúť, čo skratka SND znamenala. Že by Staré národné divadlo?
