Správny kinofanúšik by si mal na celý víkend rezervovať miesto v kine, ak chce vidieť všetko, čo stojí za reč. Môže sa tešiť na taký osobný filmový festival. V tomto texte sa budem venovať len tým filmom, ktoré som videl a môžem k nim povedať vlastný názor. Žiadne copy and paste, žiadne preklady iných textov. Z tohto dôvodu si neprečítate môj názor na filmy Kupec benátsky, Americká kliatba, Odsúdení zomrieť: Otvorené more 2 a Arthur a Minimojovia.
Babel (Babel) - na jednej strane "ďalší z mozaikových filmov", kde sa príbehy viacerých ľudí navzájom prekrývajú, no na druhej strane môj osobný víťaz spomedzi tohtoročnej pätice kandidátov na sošku Oscara v hlavnej kategórii. Film režiséra Alejandra Gonzálesa Iñárritu, ktorého preslávil Amores Perros, u nás uvádzaný s podtitulom Láska je kurva. Babel by mohol mať zas podtitul Život je kurva, ktorý by to celé do značnej miery vystihol. To by však na Babel prišlo viac tínedžerov, ale cieľové publikum by ho bralo s rezervou. Rovnako nie je určený ultrafanynkám Brada Pitta - na ich smolu, ani na chvíľu neukáže svoju hruď a navyše je zarastený (takmer ako Clooney v Syriane). Tento film je o komunikácií, odohráva sa na viacerých miestach sveta, vo viacerých jazykoch (angličtina, španielčina, arabčina, japončina, posunková reč a zdá sa mi, že ktosi tam čosi ševelil vo francúzštine), aj preto jeho názov je Babel, čo je medzinárodný ekvivalent pre naše slovenské označenie kolísky všetkých jazykov - Babylon (prosím, keď vám bude niekto hovoriť o tomto filme, že sa volá Bejbl, kopnite ho do členka). Nerád by som Vám kazil zážitok z neho ďalšími rečami, hovorím jediné - tento film (napriek svojej dĺžke) jednoznačne stojí za to. Hodnotenie: 100 %
Životy tých druhých (Das Leben Der Anderen) - silný príbeh z čias nie tak dávnych, keď istého Janka oslovovali Svätopluk a v móde boli modré tepláky s jedným bielym prúžkom (stačilo, nie?). Film je hrdým držiteľom nielen Oscara, ale aj Independent Spirit Awards pre najlepší cudzojazyčný film a tiež najlepší európsky film minulého roka. Životy tých druhých sú príbehom špičkového agenta nemeckej sestry našej ŠTB - Stasi, Gerda Wieslera, ktorý sa podujme na sledovanie dramatika Georga Dreymana. Dreyman by aj mohol odísť na druhú stranu Berlínskeho múru, stýka sa s nedemokratickými živlami, no je až príliš presvedčený o správnosti cesty nastolenej veľkým Erichom. Paralelne sa vyvíjajú obe tieto postavy - tak idealistický dramatik, ako aj nenápadný chlapík, ktorého jedinou životnou vášňou bolo sledovať iných. Film má viacero jedinečných scén - napríklad rozhovor medzi Wieslerom a Dreymanovou partnerkou, divadelnou divou Christou-Mariou, alebo krátky rozhovor Wieslera s malým chlapcom, ktorý od otca vie, kto je ten ujo v sivej bunde a má o ňom vytvorený jednoznačný pohľad. Práve tento rozhovor je krásnym protipólom k slepote idealistu a umelca Dreymana, ktorý ešte dlho po páde múru zostával v presvedčení o svojej nezaujímavosti pre bývalý režim. Film obsahuje množstvo krásnych odkazov na filozofické a hudobné diela, napriek tomu výborný zážitok pokazil Ost-talgický záver. Hodnotenie: 80 %
Sólokapor (Scoop) - každý má svoju srdcovku a pre mňa to je Woody Allen. Ako povedal iný môj obľúbenec - Terry Jones z Monthy Pythons, Allen je Shakespeare súčasnosti a bol by som rád, keby som dokázal každý rok napísať a zrežírovať jeden film ako on. Allen sa vracia po "trochu inom" filme, Match Point - Hra osudu k tomu, čo mu ide najlepšie, to jest ku komédii. Dokonca som sa miestami bavil tak, ako na jeho filmoch zo zlatých sedemdesiatych a osemdesiatych rokov. Allen však pomaly a iste starne, no tento hendikep vyvažuje mladá, atraktívna Scarlett Johansson. Scarlett tu hrá čosi úplne iné v porovnaní s Match Pointom, je žhavou študentskou novinárkou, ktorá s informáciami od ducha zosnulého novinára odhaľuje novodobého Jacka Rozparovača. Postava Allena je opäť do istej miery autobiografická. Stvárňuje starnúceho iluzionistu, ktorý zabáva deti a ich rodičov na popoludňajších predstaveniach. Obyčajný Woody spolu s odvážnou Scarlett pri svojom mysterióznom pátraní prenikajú do vyššej londýnskej spoločnosti, ich "burnastvo" je však iné ako v lacných hollywoodskych komédiách, má svoj zmysel. Vzhľadom na moju zaťaženosť na Allena, nemôžem tejto komédii dať horšie hodnotenie a už dnes sa teším na október, kedy bude mať premiéru Allenovo ďalšie dielo - Cassandra´s Dream. Hodnotenie: 80 %
Hudba a text (Music and Lyrics) - žáner Brit-Com, typických britských romantických komédií, naďalej čaká pokračovateľa Lásky nebeskej. Nedočkal sa tak pri Prázdninách, štafetu nedokázala prebrať ani valentínska novinka, Hudba a text. Komédia postavená na osobe Hugha Granta, ktorý výraznejšie nepomohol dvojke Denníka Bridget Jones, bola týmto "večným anglickým zlatíčkom" zachránená. Postava starnúcej hviezdy 80tych rokov Alexa Fletchera (čo vám to meno pripomína?), ktorá žije z tantiém a zašlej slávy, mu sadla ako riť na šerbeľ. No asi to najlepšie z celého filmu uvidíte hneď v prvých troch minútach, "zabudnutý" videoklip Alexovej skupiny. Ten je však v rámci globálnej podpory komédie voľne dostupný na YouTube. Ak sa na Hudbu a text vyberiete a nechcete z kina odchádzať s trpkou chuťou v ústach (pochopiteľne, tá chuť nie je z pukancov), odporúčam Vám odísť z kina po "helikoptérovej scéne". Záverečných 30 minút totiž nedokázal zachrániť ani užmurkaný Grantov spev. Koho je to chyba? V prvom rade scenáristu a režiséra v jednej úlohe, pána Marca Lawrencea (áno, ten, ktorý s Grantom natočil nezáživné Dva týždne na zaľúbenie - Two Weeks Notice a so Sandrou Bullock aj Miss špeciálny agent 1 a 2). Slabším článkom bola aj Drew Barrymore, u ktorej som nevedel, či chce byť sladká, alebo nezávislá. Nebola však ani jedno z toho. Po skúsenosti, ktorú z tohto filmu mám, vstupné by som za neho nedal. Hodnotenie: 40 % PS: Ak sa Vám zdali moje názory v niečom prínosné, prosím, dajte mi vedieť. K písaniu týchto krátkych recenzií ma inšpiroval jeden priateľ, verím, že pomôže vytvoriť si názor aj iným pred tým, ako investuje niekoľko stovák do vstupenky do kina.
