Môj pôvodný plán bol, pozriem si úvodný diel Bones (uvádzané na TV PRIMA ako Sběratelé kostí, čoskoro by sme sa mali dočkať aj uvedenia na TV JOJ, potom sa mu budem venovať viac). Videl som ho už dávnejšie v pôvodnom znení bez titulkov a momentálne pozerám už druhú sériu vďaka "zdieľajúcim priateľom spoza Atlantiku". Chcel som však vedieť, čo s tým spravia Česi.
Spustil som televíziu, bolo okolo pol desiatej večer a na obrazovke sa strhol boj o pozornosť mňa, t.j. mierne náročného televízneho diváka. Jednotka ponúkala oscarové Spomienky na Afriku, Markíza Meno ruže a Dvojka sa (ešte len) pripravovala zaútočiť s Fellinim a jeho Amarcordom. Stačilo len pár slov a už som neprepínal. Vyhrala Markíza. Presnejšie Meno ruže. Ešte presnejšie Sean Connery. Najpresnejšie - hlas Štefana Kvietika.
Hoci môj profesor štrukturalizmu, pán Michalovič, kolegovia z katedry filozofie (áno, to človek študuje, aby sa ako absolvent stal bulvárnym novinárom) a veční frfľoši z diskusií na SME povedia, že kniha má viac rozmerov, je to úžasná práca Umberta Eca, ja som tento film, navyše v slovenskom znení, žral. Aj s možnými stratami v jazykových významoch pri prekladoch, na ktoré som vždy veľmi citlivý.
Za všetko však mohol hlas Štefana Kvietika! Štefan Kvietik Foto: Medzinárodný filmový festival Artfilm
Neviem si úplne predstaviť, ako by znel jeho hlas s Conneryho tvárou v Dr. No alebo inej bondovke, možno by to šlo, ale tu to sedelo lepšie ako riť na šerbeľ. Lepšie ako pemprska na riti. Mne to znelo lepšie ako originál! Ospravedlňujem sa za jazykovú obscénnosť, ale ja som mal z toho zvuku väčšie orgie ako Jožko Bednárik pri tanci Helenky Vondráčkovej. Ja som sa pri tom hlase roztápal. Začal som rozmýšľať, či je možné mať pustený náš televízor bez obrazu. Len ten úžasný, mohutný zvuk z veľkých stereo reproduktorov.
Najviac ma dojalo, keď po jednom dlhšom monológu (samozrejme Štefana Kvietika) dali reklamu. Pre mňa to bola otrávená dýka vrazená do srdca. V prípade takéhoto diela by som prerušenie reklamou zakázal.
Mám čerstvo 30, som heterosexuál, ale hlasy pána Kvietika alebo nebohého Gustáva Valacha ma vedia dostať. Tieto hlasy milujem. Bože, prečo si mi nedal taký dar?! Z času na čas, narazím aj na rozhlasové rozprávky s týmito hlasmi. Ľudia, vážne, máme byť na čo hrdí.
Neľutujem, že som včera nepozeral Bones, Spomienky na Afriku, ba ani Amarcord. Musím sa zopakovať, ale pre mňa včerajší veľkým zážitkom. Ak si toto prečíta pán Kvietik, prezývaný aj Anthony Quinn, chcem mu zložiť veľkú poklonu. Nielen však za dabing, ale aj postavy, ktoré stvárnil v televízii a filme. Majstre, bravó!
PS: Ďakujem za upozornenie na chybu v minulom príspevku. Film, ktorý som pozeral na Nový rok z DVD, sa v originály volá Constant Gardener. Všetkým čitateľom sa ospravedlňujem.
