Na jednej strane ocenenie, ktoré za "prínos v budovaní a rozširovaní väčšieho poznania o vplyve človeka na klimatické zmeny a položenie základov pre meranie, ktoré je potrebné pre pôsobenie proti takej zmene" dostal (spolu s IPCC) Albert Arnold Gore, zapadá do skupiny minimálne podivných rozhodnutí, koho v oblasti prínosu pre svetový mier oceniť. Túto cenu dostali v poslednom období napríklad Medzinárodná agentúra pre jadrovú energiu (2005) alebo Jásir Arafat (1994).
Hodné pozastavenia je, že túto cenu dostali John Hume a David Trimble (1998) za mierový proces v Severnom Írsku. Pritom na základe silného lobingu vyhodili tretieho navrhnutého, Gerryho Adamsa, vodcu Sinn Féin, ktorého prínos v upokojení situácie v Belfaste je minimálne porovnateľný, ak nie väčší.
A to nehovorím o zámernom neocenení takej osobnosti, akou bol v oblasti svetového mieru Karol Wojtyla a.k.a. Ján Pavol II. Profil vodcu katolíckej cirkvi pre tých, ktorí rozhodovali o ocenení, však akosi nebol po vôli.
Pritom Nobelova cena za mier dokázala v minulosti oceniť skutočne tých, ktorí si to naozaj zaslúžili. Zakladateľ Červeného kríža Jean Henri Dunant (1901), prezidentka Medzinárodnej ligy žien za mier a slobodu Jane Addams (1931), Albert Schweitzer (1952), Martin Luther King (1964), Willy Brandt (1971), Andrej Sacharov (1975) alebo Matka Tereza (1979).
Čo dokázal Al Gore? Podľa viacerých hlasov bol nevýrazným viceprezidentom Spojených štátov. Stal sa mučeníkom, lebo vďaka volebnému systému v USA prehral voľby o prezidentské kreslo s človekom, ktorý mal menej hlasov. Potom stavil na enviromentálnu kartu a začal so sériou prednášok na tému globálneho otepľovania. Z jednej takejto prednášky sa stal filmový "dokument", ktorý získal tento rok Oscara. Názor na toto ocenenie, ako aj na to, ako sa z tohto pána stala celebrita, si môžete prečítať v mojich článkoch Nepríjemná pravda si Oscara nezaslúži a 79. Oscary: Z politika hollywoodska hviezda.
Tým, že mu hlavy pomazané v Nórsku prisúdili Nobelovu cenu, spravili z neho aj mierotvorcu. Pritom osobne by som bol skôr za to, aby Al Gore bol držiteľom Nobelovej ceny za vojnu. Jeho aktivity totiž vyvolali rozpory a ľudia sa začali profilovať "za uznanie globálneho otepľovania" a "proti uznaniu globálneho otepľovania", navzájom sa osočujú a urážajú. Nejeden slovný buchnát si pritom vyslúžili aj rešpektované osobnosti.
Prečo však nie sú páni a dámy v Nórsku veľkorysí? Čo tak dať podiel na Nobelovej cene za mier aj herečke Cameron Diaz, za to, že ešte pred tým, ako Gore začal so svojou sériou prednášok, ona hlásala zelené myslenie a jazdila na hybridnom aute. Absurdné? Rovnako ako ocenený prínos pána bývalého viceprezidenta.
Ako som tento týždeň počul rozprávať jedného rešpektovaného Slováka, ktorého meno si nechám pre seba, existuje reálna možnosť budúci rok získať Nobelovú cenu za mier pre Slovensko. Stačí, aby si Ján Slota podal ruku s Viktorom Orbánom. Publicita by bola zaručená a výnos z nobelovky tiež. Držme si palce.
