Nepomohli výzvy, rokovania, tlačové konferencie, diskusie. Nič. Žilinská teplárenská spoločnosť pokračuje vo svojom móde likividácie popolčeka a ďalších odpadov v odkalisku, ktoré už neznesie ani gram materiálu navyše bez toho, aby bol ohrozením pre blízke okolie a životné prostredie. Majú sa obyvatelia blízkeho okolia báť ?
Žilinská štátna firma je príkladom zo zlého filmu. Nielenže ignoruje všetky dokazateľné a podložené fakty, ale zatajuje, zahmieva a ignoruje skutočnosti, ktoré majú a budú mať vplyv na ďalšiu budúcnosť a kvalitu života obyvateľov. Žilinská polícia už ma na stole trestné oznámenie a začala v celej veci preverovanie.
Je dokazateľné a verfikovateľné, že navýšenie koruny hrádze, na ktoré nemá tepláreň stavebné povolenie, prekročila povolenú úroveň o 68 cm. Hovorí o tom geodetické zameranie vypracované expertom s úradnou pečiatkou zo začiatku tohto roka.
Žilinská teplárenská spoločnosť sa dopúšťa s najväčšou pravdepodobnosťou ekologickej trestnej činnosti a to i v ďalších nasledujúcich bodoch.
naváža do odkaliska iný ako povelený odpad, s prímesou nebezpečných látok, ktoré majú byť inak uložené na skládke nebezpečného odpadu (hovorí o tom znalecký posudok vypracovaný Milanom Dobiašom " Posúdenie odkaliska Rosina k životnému prostrediu z pozície odpadov a ohrozenia stability okolia" 13/2009)
nebezpečný stavebný odpad je skládkovaný v rozpore s manipulačným poriadkom
teplárne nezákonne naplavujú odpad aj na pozemky mimo plochy vodnej stavby, znečisťujú ich, čím majiteľom spôsobujú finančnú a enviromentálnu škodu
nezákonným vypúšťaním znečistených vôd do Bytčianskeho potoka došlo k úplnému vyhubeniu biotopu. Koncetrácia kontaminantov (arzén, fluorid, meď, selén) dosahuje toxickú úroveň - ide o závery z posudku realizovaný na objednávku ministerstva životného prostredia z roku 2015
nedostatočným kropením odkaliska sa suchým popolčekom (širiaci sa vetrom) znečisťuje blízke okolie a to aj v obytnej zóne Rosiny. Rastliny a plody z pozemkov nie sú vhdoné na konzumáciu - sú škodlivé. Opäť hovorí o tom Záverečná správa z biotického priestorového monitorigu životného prostredia a zhodnotenie enviromentálnych rizík
Odkalisko nefunkčná protipovodňova hradza ?
Aktivista Marian Mach, ktorý sa téme dlhodobo venuje, zozbieral za dva roky svojej práce niekoľko expertných posudkov, aby tému odkaliska posunul čo najviac dopredu. Významné je už spomínané geodetické meranie.

Jasne svedčí o prekročení hrádze nad povolenú úroveň. Kým kóta naplavenia má byť podľa manipulačného poriadku na úrovni 401,4 metrov nad morom, popolovina už dosiahla 403,95 metrov.
Odkalisko Rosina je zároveň protipovodňovou hrádzou a ochranou pre okolie. ŽIlinské teplárne majú preto povinnosť udržiavať priestorovú rezervu pre príval storočnej vody. Tá však už, žiaľ, dávno neexistuje.
Práve naopak. Dalším prepĺňaním priestoru, pri každej väčšej búrke reálne hrozí už spomínané preliatie a všeoecné ohrozenie zatopením mestskej časti Žilina -Bytčica. Pre tieto dôvody hovorí Marian Mach o odkalisku Rosina ako o ekologickej havárii.
Geodetická štúdia dokazuje i ďalšie skutočnosti a to, že masa odpadu sa dostala na úroveň iných pozemkov, ktoré nie sú vymedzené pre plochu odkaliska a to na úrovni výchylenia cca 4 metrov.
Pravdou je, že majiteľom okolitých pozemkov odpad takto reálne znižuje bonitu pôdy, ba čo viac znehodnocuje ju z hľadiska bezpečnosti zdravia, kedže masa podľa znaleckého posudku obsahuje nepovolené a nebezpećné látky.
Štvrťstoročná záťaž pre okolie
Pozemky pod odkaliskom sú trvalo znečistené, zaznieva ďalej v posudku. Podľa znalca ide o trvalú záťaž. Ak by sme chceli dostať celú lokalitu pod vodnou stavbou do pôvodného stavu s odstránením škodlivých nánosov, predpokladaná hodnota takýchto prác by dosiahla úroveň takmer 380 mil. Eur.
Odkalisko v Rosine je v prevádzke od roku 1985. Teda už viac ako 30 rokov sa na ňom ukladá popolček, ktorý vznikol spaľovaním uhlia. Zmes je transportovaná potrubiami vo vode. Táto voda presakuje do podzemných vôd, v tomto prípade do Bytčianskeho potoka. Prieskum pravdepodobnej enviromentálnej záťaže ešte z roku 2015 preukázal zvýšené koncetrácie bóru a i arzénu.
Dokument zároveň hovorí o tom, že i v povrchových vodách boli zistené pomerne vysoké hodnoty arzénu. Ovplyvnenie kvality vody popolčekom je podľa správy zrejmé a to pomerne do značnej vzdialenosti od skládky, kedže najvyššia koncetrácia A bola zistená 350 metrov pod skládkou.

Tutlanie reality
Žilinská teplárenská spoločnosť skutočný stav odkaliska ale vytrvalo zahmlieva. Napriek tomu, že vo vlastnom dokumente (Oznámenie o zmene navrhovanej činnosti z roku 2015), ktorý hovorí o prechode na suchý odber popolčeka exaktne priznáva, že odkalisko je možné naplavovať ešte maximálne dva roky, veselo pokračuje v aktivite ďalej.
Odvtedy uplynulo dohromady 5 rokov, napriek tomu tepláreň neustála v navážaní územia nebezpečnýmm odpadom a svoje kroky sa snaží legitimizovať.
Žilinská tepláreň má vážne problémy. V hospodárení je už druhý rok v červených čislach a zdá sa, že nemá rýchly plán ekologickej zmeny likvidácie odpadu, aj keď podľa Mariána Macha v skutočnosti existuje a jeho sprevádzkovanie by trvalo šytri mesiace. Zlé ekonomické výsledky môžu mať samozrejme vplyv na prípadné veľké investície.
Zmena výhrevného média - prechod na plyn - šetrnejšieho pre životné prostredie z hľadiska envioromentálnej záťaže (s ktorým tepláreň do budúcna počíta) si vyžaduje dobrú finančnú kondíciu spoločnosti a samozrejme potrebný čas, ktorý už teplárne nemajú.
Dva roky je reálna doba prírpavy pri spustení novej technológie. Každý ďalší deň nanášania novej zmesi na odkalisko je však zvyšujúcou sa hrozbou pre okolie. Ročne 25 tisíc ton popola.
Generálny riaditeľ spoločnosti František Pompura, ktorý priamo zodpovedá za súćasný stav, v týchto dňoch už na svojej stoličke nesedí. Minister hospodárstva ho z funkcie generálneho riaditeľa odvolal. Novým šéfom sa, podľa internetovej stránky spoločnosti, stal Milan Mrvečka.
Ten sa musí vo svojej funkcii samozrejme zorientovať. Čaká ho veľa práce zefektívnenia spoločnosti a predovšetkým nevyriešený problém hroziacej havárie.
Stanovisko teplární
O problematike sa z pohľadu štatnej firmy možno dočítať vo viacerých verejných vyhláseniach i na stránke spoločnosti.
Teplárne popierajú, že by na územie vodnej stavby nanášali iný ako povolený odpad. Priznávajú závery štúdie Výskumného ústavu vysokohorskej biológie Žilinskej univerzity, ktorá konštatuje, že v priestoroch odkaliska je registrovaná záťaž životného prostredia v dôsledku činnosti Žilinskej teplárenskej, a.s.
Podľa teplární však výsledky nepotvrdilii, že by odkalisko predstavovalo priame a bezprostredné ohrozenie životného prostredia v širšom okolí.
Podľa stanoviska zverejného na internete, teplárne robia pravidelné mesačné merania. V rámci technicko-bezpečnostného dohľadu: meranie deformácií odkaliska, meranie úrovne hladiny podzemnej vody, meranie množstva drenážnych vôd a meranie množstva vratných vôd. Technicko-bezpečnostný dohľad nezistil žiadne porušenie pevnosti hrádze, hrádza vykazuje projektované pevnostné parametre
Stanovisko žilinských teplární je publikované ešte za bývalého generálneho riaditeľa Františka Pompuru. Uvidíme, ako sa s témou popasuje nové vedenie. Treba mu nechať čas.
OZ Proti korupcii