Tento blog sa chystám napísať už niekoľko mesiacov. Frustrácia, ktorú cítim ako človek venujúci sa dlhodobo verejnému životu, boji s korupciou, s rozkrádačkami a zneužívaniu verejných peňazí, sa mi tlačí ušami.
Po hlasovaní v parlamente, keď časť koaličných poslancov zabrzdila vydanie Róberta Fica na väzobné stihanie, sa mi o téme píše ovela lepšie. Stáva sa zrozumiteľnejšou. Lebo situácia v parlamente naplno obnažila, kde reálne Slovensko je a čo je skutočná realita "v boji s chobotnicou."
Niekoľko rokov zápasime v žilinskom kraji s tým, že polícia nerieši a neprešetruje kľúčové prípady. Podnikatelia ale i súkromné osoby sú zúfalí. Keď padol SMER a dostala sa k moci nová politická moc (v tomto prípade ministerstvo vnútra prebralo po Kaliňákovi a Sakovej OĽANO na čele s ministrom Mikulcom) cítili sme obrovskú radosť. Igor Matovič sľuboval radikálnu zmenu v charaktere práce polície.
Je viac ako dva roky po voľbách, sme za polovicou volebného obdovia a v regiónoch nielenže nenastala žiadna zmena, ale bývalá moc si nepochopiteľne upevnila svoju pozíciu. Áno, za vlády Igora Matoviča a v gescii OĽANA.
Nezmyselná policajná výmena zabila nádej
Teším sa vždy každej správe z Bratislavy o obvinenní smeráckych bossov a ich príslušníkov oligarchickej pavučiny, ktorá zneužívala svoje postavenie a snažím sa veriť, že ich dolapí zodpovednosť za to, kam dostali Slovensko. Ale moja radosť končí práve tu, pri hraniciach hlavného mesta.
Začiatkom tohto roka menoval policajný šéf Štefan Hamran do vedenia žilinskej krajskej polície Petra Sivoňa. Po odstupujúcom krajskom šéfovi Aurelovi Gonščákovi, sa dostal na jeho miesto …. a teraz pozor … Peter Sivoň, ako jeho bývalý zástupca.
Rok a pol po zmene vlády, keď podnikatelia, bežní občania čakali fatálny zvrat v štýle policajnej práce, došlo nie že k hodnotovej a kvalitatívnej výmene, ale posunutiu žezla do vedľajśej kancelarie.
Šok …. Bolesť, sklamanie, i vzdor.
Čiže, ešte raz ….. aby sme tomu dobre rozumeli. Krajského policajného šéfa v Žiline vymenil policajný prezident, ako dlhoočakávanú zásadovú zmenu osobou, ktorá bola zástupcom odstpujúceho krajského policajného riaditeľa.
A teraz musí jednoznačne zaznieť nasledovná otázka.
Akú hodnotovú zmenu mal v tomto prípade na mysli prezident policajného zboru Štefan Hamran, keď má Žilina za šéfa polície človeka priamo z bývalého vedenia, pri ktorom policajný prezident (pri návšteve regiónu) prehlásil, že je nespokojný s výsledkami práce polície ?
Medzi (mnohými) policajtmi v Žiline vládne obrovské zúfalstvo… A to doslova. Rovnako ako v Bratislave, aj žilinskí policajti verili v zmenu charakteru vedenia polície po voľbach v roku 2020, ktorá ale žiaľ doteraz nedorazila, práve naopak. Rozviazanie rúk policajtom, ktorého sme svedkami pri veľkým spoločenských kauzách v Bratislave je len vysnívanou ilúziou v regiónoch, minimálne v tom žilinskom.
To, že sa v žilinskom kraji nevyšetrujú kauzy kryté smeráckymi bossmi a ich značkou, to vieme … stoja však prípady vážnych deliktov, zdokumentovaných vážnych zločinov na podnikateľoch, ktorí sú v nebezpčenstve straty svojich práv, majetku, bezpečia, istoty, policajnej ochrany …
Áno, toto je holý fakt …. ktorý sa veľmi ťaźko počuva a čita.
Aby sme mali predstavu o akom štýle policajnej práce je tu reč !
Pripomeniem mediálne známy prípad bývaleho policajta Michala Miku, niekdajšieho šéfa dopravného ionšpektorátu v Žiline, ktory čelil zo strany Aurela Gonščáka (bývalého policajného šéfa), vyhrážkam. Su zachytené na náhravke zverejnenenou na internete Nadáciou Zastavme korupciu..
Michal Mika sa chcel policajný šéf zbaviť - doteraz nevedno oficiálne prečo, každopádne je známe, že ho požiadal, aby si sám dal žiadosť o prepustenie. Michal Mika to však odmietol s tým, že nevidí dôvod, že nič neurobil ….
“Chcem vidieť žiadosť do civilu! Nedáš? Dobre, tak mám pripravené štyri disciplinárky za tie tri dni, čo som tu.“ Takéto vyhrážky si mal po osemnástich rokoch v polícii od nového žilinského policajného šéfa Aurela Gonščáka vypočuť major Michal Mika – šéf krajského dopravného inšpektorátu.
Keď Mika neustúpil, píše portál aktuality.sk, v ďalšie dni malo nasledovať odňatie služobnej zbrane, disciplinárne tresty a obvinenie zo zneužitia právomocí verejného činiteľa. Na nahrávke oboch policajtov počuť aj vyhrážky, že Mika môže skončiť v cele predbežného zaistenia. Nahrávka bola vyhotovená v októbri 2017.
Nový krajský šéf bol vtedy v úrade tri dni. Michal Mika bol prepustený z policajného zboru práve Petrom Sivoňom, vtedajśím zástupcom krajského policjaného riaidteľa a terajśím NOVÝM krajským policajným riaditeľom.
Následky konania týchto dvoch pánov nenechali na Michalovi Mikovi dlho čakať. Nasledujuce roky prežil peklo. Súdne konania ho stáli státisíce Eur, odstavili sa zdravotné ťažkosti, depresia a samozrejme ostal bez príjmu a práce i dobrej reputácie. Okresny súd v Žiline ho minulý rok oslobodil a zbavil obvinenia, rozsudok ešte stále nie je právoplatný, v prípade bude rozhodovať odvolací Krajský súd v Žiline.
Čestný policajt v Čadci neprerazil, nepomohl mu ani vyhratý konkurz
Nejde ale o ojedinelý zdokumentovaný prípad, ktorý naznačuje, že policajná moc nie je v Žiline v spoľahlivých rukách. Priam bizárny a ž neuveriteľný je príbeh policajného konkurzu v Čadci z minulého roka. Teda už za súčasnej vlády bolo na tamojšom okresnom policajnom zbore zorganizované seriózne výberové konanie na okresného policajného šéfa.
Reálne ho vyhral (údajne) čestný policajt, ktorý sa ale na pozíciu napriek vyhratému konkurzu nikdy nedostal. Podľa kuloárnych zdrojov, išlo o muža, bez väzieb na mocenskú chobotnicu politkov SMERU, ktorá má v Žiline stále obrovský silný a kľúčový vplyv na silové zložky v regióne. O tom svedčia mnohí policajti v kuloárnych rozhovoroch.
Policajt nieleže miesto nedostal, čeliť neuveriteľným situáciam, šetreniu zo strany nadriadených, k odobratiu telefónu, … k mobingu na hrane šikany. Všetko sa to dialo za Aurela Gonščáka a jeho zástupcu Sivoňa, súčasného krajského policajného riaditeľa. Tlak na policajta bol tak obrovský, že uvažoval definitívne z policajného zboru idísť.
Toto je realita zo žilinského regiónu. Toto je pokračujúca realita policajných šuflíkov s neriešenými prípadmi, za ktorý stojí silná politická moc. Paradoxne však nie primárne tá, ktorá riadi túto krajinu,i ale proti ktorej vláda nielenže v regiónoch nebojuje, ale ju reálne posliňuje a legitimizuje.
Prečo? Kto z tejto situácie profituje, komu vyhovuje? Presne tieto otázky si kladú mnohí aj po hlasovaní v parlamente o “prepustení” Róberta Fica na väzobné stíhanie. Presne tieto situácie jasne naznačujú, kde Slovensko je a kto tu reálne prevzal či neprevzal moc.
A tak za nami ostáva naďalej spúšť a desiatky až stovky frustrovaných policajtov, ktorí majú chuť čestne pracovať, a tak sa trúsia príbehy zúfalých podnikateľov, súkromných osôb čakajúci na spravodlivosť.
Rečnícka otázka na záver. Počúvam ju od mnohých policajtov !
Kde je dlhoočakávaná reforma policajného zboru? Rokuje niekto s odborníkmi z policajnej a akademickej obce? Lebo zatiaľ žiaden materiál v medzirezortnom pripomienkovom konaní neexistuje. Čiastková reforma, ktorá je známa (reforma Prezídia PZ) sa zatiaľ mnohým zdá viac formálna.
A ako je to so sľubovaným detektorom lži, ktorý sa ocitol i v zásadnom dokumente - v programovom vyhlásení vlády? Súčasnej protikorupčnej vlády. Jeho plánované využitie pri obsadzovaní najvyšších policajných funkcií mešká už dva roky. Som presvedčená, že ak by ho zodpovední využili pri obsadzovaní krajských policajných funkcionárov, je pravdepoodbnosť, že vysačky na dverách vedenia žilinskej polície by sa museli prerobiť.
