Viac ako 60 percent ľudí si na Slovensku myslí, že starostovia a poslanci presadzujú v zastupiteľstvách z časti svoj súkromný záujem. Ukázal to septembrový prieskum agentúry Focus.
V rámci nášho združenia dlhodobo upozorňujeme na netransparentnosť, korupciu, klientelizmus, mrhanie verejnými zdrojmi. Komunálne voľby sú momentom, kedy treba pripomenúť v tomto kontexte niektoré reálie a fakty zo života tých, ktorý sa o moc uchádzajú.
Podľa prieskumov sa v Žiline pobijú o kreslo primátora reálne štyria kandidáti. Každý z nich má svoju históriu vo verejnom pôsobení. Je dobré poznať niektoré z ich rozhodnutí, ktoré môžu predznačiť ich prípadné pôsobenie na žilinskej radnici.
Úlohou týchto riadkov nie je hodnotiť kandiátov komplexne, vytvoriť o nich celistvý obraz i s akcentom na ich silné stránky a predností, ktoré bez pochyby každý z nich má. Zameriame sa na otázniky v ich doterajšom verejnom pôsobení, s ktorými by mal volič počitať a v určitej miere ich poznať.
Troch z kandidátov sme s citlivými témami ich verejného pôsobenia konfrontovali už na predvolebnej diskusii v OZ Proti korupcii.
Štvrtý kandidát Martin Kapitulik na diskusiu neprišiel. Otázkam, vystupujúce z jeho doterajśieho verejného pôsobenia sa však rovnako nevyhneme.
Patrik Groma - súčasný viceprimátor Žiliny
Ako jediný má reálnu skúsenosť s výkonnou mocou v samospráve. Okrem toho, že bol pravou rukou Igorma Chomu a ako jeho zástupca sa ujal viacerých projektov, má za sebou rozhodnutia v pozícii konateľa mestskej firmy Žilina Invest, z ktorých mnohé si zaslúžia väčšiu pozornosť. V rámci hodnotenia štyroch kandidátov, bude preto práve jemu v nasledujúcich riadkoch patriť najviac priestoru.
Žilina Invest je spoločnosťou dlhodobo s dvomi zamestnancami. Svoju najdôležitejšiu úlohu zohrala v čase výkupu pozemkov pre automobilku KIA. Dá sa povedať, že dnes smeruje firma postupne do zániku.
Prvá téma v oblasti verejnej správy v podaní žilinského viceprimátora, na ktorú chceme upozorniť, sa datuje z čias, keď Žilina Invest podľa Patrika Gromu nemala potrebné krytie na svoje záväzky, teda chýbali jej zdroje. A tak sa stalo, že si podľa neho musela peniaze požičať. O tom, či tak bolo skutočne potrebné urobiť a či to situácia naozaj vyžadovala, polemizovať nebudeme. Zamerajme sa na fakt, od koho mestská firma peniaze získala.
Od firmy, ktorú vlastní blízky príbuzný Patrika Gromu, jeho vlastný brat. Na úrokoch a poplatkoch sa jej podarilo vyfakturovať v roku 2016 sumu vo výške viac ako 14 tisíc Eur, v roku 2017 bez mála 3000 Eur takmer 2300 Eur. Keď sme Patrika Gromu na verejnej diskusii v OZ Proti žiadali v tejto súvislosti o rekaciu, odpovedal otázkou. Bolo to v rozpore so zákonom?
Patrik Groma totiž tvrdí, že Žilina Invest oslovila viacero potencionálnych firiem so žiadosťou o ponuku, zareagovala iba firma jeho brata. Patrik Groma nevidí nič zlé na tom, že jeho brat požičial peniaze mestskej firme, v ktorej je on sám konateľom a ktorá získala na úrokoch a poplatkoch niekoľko tisíc Eur.
Patrik Groma ako konateľ mestkej firmy zodpovedá i za ďalšií zvláštny príbeh v správe verejných peňazí . Ako už zaznelo , Žilina Invest je firma s dvomi zamestnancami a približne s 250 -timi vystavenými faktúrami ročne. V rokoch 2016 a 2017 platila za účtovné služby súkromnej firme napriek tomu nebývalé sumy, mesačne 2000 Eur. K tomu samostatnne každý rok ešte 4200 Eur za daňové priznanie.
Ide o predražené čiastky nekorešpondujúce so živou praxou a realitou. A navyše i v tomnto prípade smerovali platby firme blízkeho človeka Patrika Gromu. Je ním šéfredaktor Žilinského kuriéra. Periodikum, ktoré je vo vlastníctve poslanca Branislava Delinčáka, dlhodobo propagovalo osobu Patrika Gromu.
Mesačné platby za účtovníctvo Žilina Invest vo výške takmer 2000 Eur sme konfrontovali s inými ponukami od iných účtovných firiem. Odmena za agendu, ktorú vyprodukuje firma Žilina Invest mesačne sa pohybuje v rozmedzí od 50 do 70 Eur. Rozdiel v sumách je bezkonkurenčný.
Patrik Groma na verejnej diskusii v OZ Proti korupcii v tomto prípade priznal pochybenia, keď povedal, že s firmou neskôr rozviazal spoluprácu. Tá v priebehu dvoch rokov získala od Žilina Invest za účtovné služby 34 tisíc Eur a 8600 Eur za dve daňové priznania.
Zaujímavé čítanie z verejného pôsobenia Patrika Gromu ponúka i správa hlavného kontrolóra z 30. októbra minulého roka. Poukazuje na fakturovanie za výrobu a umiestnenie banerov v piatich lokalitách (Teplička nad Váhom, Gbeľany, Mojš, Varín a Nededza).
Keďže Žilina Invest nemala na dodanie týchto reklám žiadne dodacie listy - teda potvrdenia o tom, že skutočne existovali, kontrolóri si vyžiadali akékoľvek iný doklad o ich existnecii. Ale nedočkali sa, odpoveď, ktorú dostali znela, že banery boli na všetkých piatich miestach ukradnuté. Kráďež Žilina Invest polícii ale nenahlásila.
Aká je pravdepodobnosť, že pať reklamných pútačov na piatich rôznych lokalitách zmiznú a ich majiteľ kráďež nenahlási? Boli reklamné banery reálne dodané a vyrobné?
V spomínaných troch príbehoch Patrika Gromu vystupujú konkrétne tendencie. Predražené služby ako prejav nehospodárnosti, presadzovanie blízkych friiem ako črta klientelizmu a posledný príbeh o stratených baneroch sa pomenovať nahlas ani neodvažujem.
Peter Fiabane
Nasledujúci traja kandidáti sú oproti Patrikovi Gromovi v čiastočnej výhode. Chýba im dotyk s reálnou výkonnou mocou a tak sa ich kontrola správy veci verejných dotýka len čiastočne. Ale aj tu sa dá veľa odsledovať
Peter Fiabane je dlhoročnýmm poslancom mesta Žiliny. Rozhodovanie o verejných zdrojoch má teda v rukách len na úrovni kompetencií poslanca. Je to muž neustáleho hľadania a kompromisov. Až natoľko, že jeho rozhodnutia často siahajú za hranicu hodnôt, ktoré sám háji a presadzuje.
Biľag, ktorý si nesie siaha do čias vedenia bývalého primátora Ivana Harmana a spravovania veci verejných pod výraznou taktovkou i vtedajšieho viceprimátora Michala Horeckého. Peter Fiabane dlho ignoroval správy o tom, že vo vedení mesta panujú podozrivé praktiky, uzatváranie podozrivých zmlúv v neprospech mesta, podozrivé vzťahy medzi mestom a vyvolenými firmami, podozrivé predaje majetku, ktoré na súde v prípade (Michal Horecký vs Peter Ničík opisovali mnohí ako korupčné praktiky. Peter Fiabane nielenže tento stav ignoroval ale v mnohom i kryl svojimi postojmi v zastupiteľstve.
Právne analýzy, ktoré dal neskôr vypracovať primátor Igor Choma ukázali, že mesto za Harmana uzatváralo nevýhodné zmluvy a obralo Žilinčanov o státisíce Eur. Analýzy konštatovali podozrenia z trestného činu bezdôvodného obohacovania, porušenie pri správe cudzieho majetku, machinácie pri verejnom obstarávaní, zneužitie právomocí verejného činiteľa. Za to samozrejme Peter Fiabane nemôže a nenesie zodpovednosť. Kým však časť poslancov ostro vystupovala a ohradzovala sa proti mnohým praktikám vedenia mesta, Peter Fiabane neveril a ostával v postoji pštrosa so zapichnutou hlavou v piesku.
Podobný rozruch vyvolal Peter Fiabane v radoch svojich blízkych poslancov pri nedávnej voľbe hlavného kontrolóra, keď nepodporil kandidátku - mestskú kontrolórku Evu Hellovú. Tá sa dostala do sporu s vedením mesta, potom, čo upozornila na trestnoprávnu činnosť v centre voľného času Spektrum. Primátor mesta ju napokon z kontroly odvolal. Eva Hellová viedla ťažký hodnotový boj, ktorý v časoch, v akých sa Slovensko nachádza, je dôležitým symbolom odvahy a príkladného občianskeho postoja.
Konanie Petra Fiabane mnohých poslancov prekvapilo až šokovalo a na protest opustili viacerí spoločný poslanecký klub. Mnohí opäť považujú takéto rozhodnutie Petra Fiabane za skratové, hodnotovo nekonzistetné, na báze kompromisu. Peter Fiabane podporil kandidátku, pri ktorej sa objavujú pochynosti, že dokáźe čeliť politickému tlaku a že dokáže byť nezávislou kontrolórkou. To ukáže čas. Pani kontrolórka si zaslúži dostať šancu.
Peter Fiabane si za voľbou hlavnej kontrolórky stojí, dávne chyby z minulosti ľutuje a tvrdí, že sa z nich poučil.
Každopádne je tu riziko, že snaha Petra Fiabane po neustálych dohodách a kompromisných riešeniach mu môže v budúcnosti brániť v principiálnych krokoch a riešeniach v prospech mesta.
Martin Kapitulik
Je verejným tajomstvom, že Martin Kapitulik má úzke kontakty a úzky vzťah s podnikateľom Georgom Trabelsim. Vládne presvedčenie, že výraznú časť kampane financuje práve žilinský podnikateľ, ktorý má inak kľúčové a silné obchodné zväzky s mestom.
Martin Kapitulik tento fakt nikdy verejne nepotvrdil, ale ani nevyvrátil. Pomerne intenzívne sa zasadzoval za projekty a riešenia v prospech návrhov podnikateľa, určitý čas stál i na čele výboru, ktorý bol delegovaný zastupiteľstvom rokovať o spoločných riešeniach. Viac krát priznal, že s podnikateľom komunikuje.
Regionálna televízia Raj, ktorá patrí podnikateľovi Trabelsimu, preferuje Martina Kapitulika v mnohých svojich spravodajských príspevok, pomerne intenzívne mu vymedzuje priestor pri témach, ktoré sa dotýkajú rokovaní zastupiteľstva Žilinského samosprávneho kraja.
Inak na tom nie sú ani vydania regionálnych novín Žilinca ( rovnako v majetku žilinského podnikateľa), ktoré často zosmiešnujú mnohých regionálnych politikov, Martinovi Kapitulikovi sa v tomto smere ale obsah novin vyhýba. Naopak Žilinec intenzívne propaguje politika na svojich stránkach ako kandidáta na primátora a zároveň systematicky útočí na Petra Fiabane, svoju kyslú dávku museli stráviť i ľudia okolo Ľudmily Chodelkovej.
Prečo sa tak intenzívne a citlivo poukazuje na vzťahy politikov s Georgom Trabelsim? Ide o podnikateľa so silným postavením, ktorý má významné vzťahy s mestom. Nie parciálny, okrajový kontak, ale kľučové obchodné vzťahy, ktoré vo veľkej miere ovplyvňujú kvalitu využitia a správy verejných zdrojov.
Georg Trabelsi háji svoje záujmy, čo je v poriadku, je podnikateľom a na veci sa pozerá z ochodného hľadiska a osobného záujmu. Politik, ktorý má vstúpiť do rokovania s podnikateľom takéto postavenia o budúcich vzájomných vzťahoch, musí byť od nich oslobodený. A Martin Kapitulik slobodným politikom vo vzťahu k jednému z najvýznamnejších žilinských podnikateľov nie je.
A teraz na krátko do minulosti. Martin Kapitulik si nesie so sebou príbeh - tento krát ešte z konca jeho študentských čias. Pracoval vtedy ako zamestnanec pre spoločnosť Hotely mládeže Slovakia (HMS), kde bol i predsedom dozornej rady, ktorá pre nadáciu Intenda spravovala zvyšky majetku po bývalom SZM.
HMS v tom čase rekonštruovala hotel Piatrová vo Vrútkach. Rekonštrukcia nedopadla dobre, čoho dôsledkom bol i súdny spor s dodávateľskou firmou CISS. Opletačky okolo akcie boli vážne. Firma nielenže nevyplácala svojich subdodávateľov, CISS skončil v konkurze a otvorenie hotela sa posunulo až na koniec roka namiesto leta. V kauze sa postupne objavovali vážne otázniky okolo vyplácania peňazí firme CISS, ktoré boli aj predmetom súdneho sporu.
Martin Kapitulik bol verejne za túto kauzu pranierovaný. Hlavne Milanom Krajniakom (súčasným kanidátom na prezidenta) s ktorým v HMS v tom čase pracoval. Obvinil ho nielen z prípravy celej akcie (podozrivej i z hľadiska finančných transakcií) ale i z klientelistického počínania pri výbere dodávateľa. Spolumajiteľ a konateľ firmy CISS mal byť totiž blízky príbuzný Martina Kapitulika.
Martin Kapitulik sa však verejne proti týmto informáciám ohradil s konštatovaním, že sú klamstvom. Nepriznal príbuzenský vzťah a poprel, že by mal akékoľvek rozhodovacie právomoci v čomkoľvek, tobôž pri výbere dodávateľskej firmy.
Počas súdneho sporu v máji 2015 však vyšli najavo zaujímavé skutočnosti hlavne z výpovede samotného konateľa firmy CISS. Časť prepisov výpovedí zverejnil na svojej stránke Milan Krajniak. Výpovede potvrdili, že konateľom dodávateľskej firmy bol naozaj blízky príbuzný Martina Kapitulika. Tento fakt priznal pred sudcom sám konateľ firmy CISS, ktorý Martina Kapitulika označil za synovca. Svedectvo išlo ešte ďalej. Na otázku sudcu, s kým ste rokovali o podmienkach zmluvy alebo o výberovom konaní ohľadom uzavretia zmluvy, konateľ firmy CISS na súde odpovedal, že sa stretol s viacerými, v skupine bol i Martin Kapitulik.
V súvislosti s pôsobením Martina Kapitulika v HMS ako zamestnanca i predsedu dozornej rady sa dostala na verejnosť i správa, že HMS poistila svoje nehnuteľnosti v súkromnej poisťovni, pričom poistku uzavrela HMS so sprosdrekovateľkou, ktorou bola mama Martina Kapitulika. Aj keď i tento fakt Martin Kapitulik verejne poprel (blog Martina Kapitulika), v diskusii Rádia Regina, ktorú som moderovala, informáciu naopak potvrdil s obhajobou, že poistka bola výhodná.
Opísané epizódy Martina Kapitulíka sú z konca jeho študetnských čias, keď mal, ako sám hovorí, len 23 rokov. Nesú v sebe prvky, o ktorým v rámci verejnej kontroly hovoríme, ako o podozreniach z klientelizmu, z rodinkárstva, príbeh svedčí aj o viacerých, jemne povedané, protichodných vyjadreniach Martina Kapitulika a to v závažných veciach.
Ľudmila Chodelková
Je riaditeľkou súkromného centra voľného času Žirafa. Časť jej verejného pôsobenia, ktoré stojí za povšimnutie, sa rovnako toči okolo vzťahov s podnikateľom Georgom Trabelsim.
Ľudmila Chodelková dlhodobo zápasila s primátorom Igorom Chomom o regulérne možnosti na realizáciu športových klubov svojho centra. CVČ Žiarafa bola vedením radnice otvorene a jasne diskriminovaná. Po sofistikovanom zákaze primátorom nedokázala svoje krúžky realizovať v žiadnej z mestských telocviční, bola vytlačená na okraj a to nielen v rozpore s etikou ale často i s vnútornými predpismy mesta.
Práve tento fakt vohnal vedenie Žirafy do priestorov športovej haly (Korytnačky), ktorá patrí podnikateľovi Georgovi Trabelsimu. Georg Trabelsi podal Ľudmily Chodelkovej pomocnú ruku v čase, keď mesto viedlo so Žirafou otvorený boj. Tento fakt môže byť slabinou prípadnej budúcej primátorky.
Aj keď Ľudmila Chodelková tvrdí, že Žirafa má s podnikateľom obchodný vzťah, platí riaden komerčný nájom, v tetjo chvíli sa len ťažko odhaduje prípadná intenzita záväzku i určitá miera vďačnosti - loajality voči podnikateľovi, ktorý Žirafe pomohol v čase najväčšej núdze.
Ľudmilu Chodelkovú bolo svojho času vídať s Georgom Trabelssim i vo VIP zóne na zápasoch basketbalovej extraligy. Vysvetľuje to tým, že dostala do daru dve permanentky od ľudí z basketbalu, ktorých podporila. Vo VIP zóne sedávali mnohí, podľa nej nejde o žiadne prepojenie s Trabelsim ale o náhodu.
Okrem toho, že Ľudmila Chodelková vedie centrum voľného času Žirafa, vstúpila nedávno i do ďalšieho projektu - vedenia súkromného gymnázia na Hlinách VI. V zariadení je zatiaľ poverená riadením. Deň pred verejnou diskusiou s kandidátmi na primátora sme dostali informáciu, podľa ktorej v pozadí školy stojí opäť Georg Trabelsi, ktorý mal za kúpu školy zaplatiť sumu 24 tisíc Eur. Ľudmila Chodelková to radikálne odmietla s tým, že školu kúpila mládežnická organizácia Juventas. Dodatočne nám poslala kópiu zmluvy Juventas s bývalou majiteľkou o prevode vlastníctva školy i doklad o zaplatení sumy 30 tisíc Eur.
Riaditeľka Žirafy čelila i trestnému oznámeniu v súvislosti s podozrením evidencie čiernych duší v centre voľného času Žirafa. Čierne duše v Žirafe sa nepotvrdili. Polícia prípad zamietla.
Záver
Toľko k štyrom kandidátom na primátora Žiliny, ktorí majú reálnu šancu zabojovať o víťazstvo vo voľbách. Riziká, ktoré s kandidátmi prichádzajú do služby mestu, je dobré z pohľadu voliča poznať. Ide o užší pohľad z hľadiska kontroly verejnej služby a zároveň jeden z mnohých rozmerov ich osobnosti, nie jediným, aj keď často veľavravných a veľmi podstatných. V žiadnom prípade nemožno považovať tieto riadky ako komplexné hodnotenie kandidátov.
www.protikorupcii.sk
Blog vznikol vďaka podpore Open Society Institute (FOSI) podporený sumou 24.900,- USD Eur.
