Leopold Jablonský
Čo znamená pre františkánov v Hlohovci menovanie nového arcibiskupa?
Ťažko môžem hovoriť za františkánov v Hlohovci, skôr len za seba. Keď som sa v júli zúčastnil v trnavskej katedrále aktu vyhlásenia jeho menovania, ešte som netušil, o čo pôjde.
Keď sme boli ako kňazi pozvaní na toto stretnutie, odchádzal som s pocitmi zmätku, nie preto, že by som mal niečo osobne proti novovymenovanému arcibiskupovi, ale skôr z pocitu, že sa začala písať nová kapitola knihy, bez toho, aby tá predchádzajúca bola dopísaná.
Pre mňa teda uvedenie do úradu nového arcibiskupa je začiatok niečoho nového v diecéze, avšak s trvalým pocitom nedopovedaných vecí.
V čom je riziko nedoriešenej kauzy?
Atmosféra v diecéze sa upokojí len navonok, v mysliach ľudí však zostáva otázka. Takto sa s tým stretávam ako kňaz, ktorý žije medzi ľuďmi, len včera som sa na náhodnej prechádzke po meste stretol so štyrmi ľuďmi, ktorí sa ma pýtali práve na toto.
Ako reagujete?
Odpovedám jednoducho. Verím, že toto nie je bodka za vetou.
Františkáni ako rehoľníci sa zodpovedajú predovšetkým svojmu provinciálovi, pracujú a žijú však na území podriadenému biskupstvu, v tomto prípade Trnavskej diecéze. Ako reálne ovplyvní menovanie nového arcibiskupa život kláštora v Hlohovci ?
V bežnom pracovnom dni život v kláštore a naše aktivity nie sú priamo ovplyvňované vedením diecézy, okrem záležitostí vyhradených biskupovi samozrejme.
Všetky záležitosti, ktoré priamo vplývajú na nás, sa konzultujú s provinciálom rehole.
Takže Vám ako rehoľníkovi môže byt v podstate jedno, kto sedí v biskupskom kresle?
Samozrejme, že biskup môže veľmi vážne zasiahnuť do môjho života rehoľného kňaza, napríklad tým, že mi nedovolí slúžiť omše, spovedať, respektíve naznačí môjmu priamemu nadriadenému, že moja prítomnosť v diecéze je nežiaduca.
Môže sa to stať skôr vo výnimočných prípadoch. Ak veci idú štandardne, biskupi do reholí zvlášť nezasahujú. Ale, aby som odpovedal na otázku. Napriek tomu, že biskup voči rehoľníkovi nemá také právomoci ako v prípade diecézneho kňaza, nie je mi jedno, kto sedí na biskupskom kresle.
Prečo? Aký je hlavný dôvod?
Reprezentuje naše spoločenstvo, myslím cirkev, a teda mi záleží, aby to bol človek, ktorý to bude robiť spôsobom adekvátnym, pravdivým, transparentným a dôveryhodným.
Oroscha rešpektujem a ctím, dôveru si musí získať
Je novovymenovaný biskup tým správnym človekom podľa Vašich predstáv? Reprezentuje hodnoty, o ktorých hovoríte?
Rešpektujem jeho vymenovanie do úradu arcibiskupa Trnavy. U nás sa hovorí, " komu česť, tomu časť, hlásnikova trúba." Avšak jedna vec je zastávať tento významný úrad, druhá -skutočnosť dorásť do tejto úlohy.
Dnes ľudia už prestávajú rešpektovať autoritu len preto, že je na poste autority. Hľadajú u človeka prirodzenú autoritu, vyplývajúcu z autenticity života. Teda jedna vec je mať v cirkvi autoritu, zastávať úrad, druhá - byť osobnosťou, a to sa dá len z reflexie konkrétnych činov a gest.
Pojem rešpektovať vyvoláva viac pocit akceptácie, úcty, nie však celkom dôveru a uznanie.
Správne, presne v tom je významový rozdiel.
Ján Orosch nahradil vo funkcii Róberta Bezáka za okolností, ktoré vyvolali na Slovensku zmätok. Kauza Bezák v povedomí veriacich neutíchla, presne tak, ako ste sám povedali. V srdciach mnohých ostáva horkosť, pretože nepoznajú odpoveď na otázku -prečo? Ako má za takýchto okolností veriaci katolík vnímať a prijať menovanie nového arcibiskupa?
Ťažko dávať rady. Sám hľadám cestu. Nateraz som ju našiel v tom, čo som povedal vyššie. Úradu biskupa patrí rešpekt a úcta, dôveru si však treba získať .
V kauze Bezák ste svojho času boli pomerne aktívny. Verejne ste viac krát vystúpili v médiách i na sociálnych sieťach. Vyjadrili ste pobúrenie a nesúhlas s Bezákovým odvolaním, neskrývali ste kritický postoj k údajným falošným postojom ( tak ste ich vtedy nazvali) Ján Oroscha . V zápätí na to ste prišli o úrad exorcistu, v ktorom ste pomohli mnohým oslobodiť sa od trápenia. Úrad Vám nepredĺžil práve novovymenovaný arcibiskup Ján Orosch. Ako vnímate s odstupom času tieto udalosti?
Bolo to ťažké obdobie pre mnohých v cirkvi. Spomínam na to boľavo. Niektoré postoje som bol nútený korigovať a znova premýšľať, nevyhol som sa omylom.
Ale dnes by som urobil to isté čo koncom leta a na jeseň 2012. I keď skorigované s postojom sine ira et studio ( bez hnevu a zaujatosti).
Nechcel som partizánsku vojnu vo vnútri cirkvi
Tak poďme k tomu prekvapivému rozhodnutiu z poslednej jesene. Potom, ako ste sa dlhé mesiace zasadzovali za Bezáka, ste jedného dňa oznámili, že Bezák podľa Vás nebol odvolaný nespravodlivo. Doteraz ste situáciu bližšie nevysvetlili verejnosti. A mnohí nechápu, čo sa stalo. Takže, čo Vás viedlo k náhlej zmene ?
Vec je zložitejšia, než sa zdá. Od jesene 2013, keď sa udalosti zbehli, tak som sa v istých cirkevných kruhoch stal persona non grata.
Dôvodom bolo to, že som bol ohovorený, či skôr osočený, že som sa v komunikácii s niektorými biskupmi správal arogantne.
Od januára 2013 som si uvedomil, že potrebujem čas veci nanovo premyslieť, premodliť, pozrieť sa na ne tak nanovo a reflektovať aj slova tých, ktorí boli voči mne v tejto kauze kritickí.
Nanovo som si čítal svoje maily biskupom, moje vyjadrenie k listu pápeža Benedikta XVI., prezentovaného na tlačovej konferencii KBS 8.11 2012 a uvažoval, či naozaj nemajú pravdu.
Bolo to arogantné? Nechýbala v tom kultúra komunikácie, o ktorej ja sám tak veľa hovorím? Táto reflexia spojená s modlitbou trvala do konca marca 2013.
Po tomto období som sa opäť stretol s biskupom Janom Oroschom a neskôr v apríli aj s nunciom Mariom Giordanom. Cieľ stretnutia bol jasný.
Ak niekto z biskupov moju komunikáciu z jesene vnímal arogantne chcel som povedať, prepáčte, mrzí ma to, možno som nezvládol emócie.
Taktiež cieľom môjho stretnutia bolo treba povedať, že napriek iným názorom na samotné odvolanie arcibiskupa Bezáka, nechcem , aby ma vnímali ako svojho nepriateľa, ani ja ich nevnímam ako nepriateľov.
Chcel som s nimi normálne komunikovať, čo sa podarilo. Nemám chuť viesť partizánsku vojnu vo vnútri cirkvi.
Moje vyjadrenie z 8.11 2012 som teda stiahol, keďže jazyk tohto textu sa mi javil hrubý a obviňujúci. Cesta dialógu cez takýto spôsob komunikácie nie je.
Dostali sa ku mne aj nejaké informácie o údajných dôvodoch odvolania arcibiskupa Bezáka. Ak sú dôveryhodné, potom hovorím, že to dôvod na odvolanie je, aj keď nejde o nejaký jeho morálny delikt.
Pre mňa je však stále viac zamotanou otázkou, komu a či veriť takýmto obvineniam.
Máte pocit manipulácie s informáciami?
Čo konkrétne myslite?
Hovoríte, že neviete, komu veriť pri obvineniach. Dostali ste sa k údajným dôvodom Bezákovho odvolania - mám pocit, že nie celkom ich dnes už považujete za dôveryhodné v porovnaní s jarou 2013, keď ste radikálne povedali, že Bezákovo odvolanie bolo spravodlivé.
Stále viac si uvedomujem, že kauza ma veľmi veľa úrovní na ktorých je postavená. Za každou úrovňou stoji istá skupina argumentov, ktoré sú v rámci skupín vo vnútri cirkvi overiteľné ako pravdivé, alebo lživé, či čiastočne skreslené.
Zdá sa mi to teraz viac zamotané ako pred rokom.
Čo by ste dnes povedali k odvolaniu Bezáka?
Po všetkých tých zmätkoch v informáciách a informátoroch, je to ťažko povedať. O čom som však nikdy nepochyboval je to, že bolo zvláštne, podozrivé, netransparentné a poškodilo cirkev na Slovensku viac ako čokoľvek po roku 89.
Poškodilo a pošliapalo život jedného človeka , biskupa a mnohých iných kňazov, teda jednoznačné prinieslo zlé ovocie a nikdy sa to nemalo udiať. V cirkvi by sa takéto veci diať nemali.
Finančné škandály katolíckej cirkvi sú našou hanbou Faktom je, že Róbert Bezák poukázal na bolesť v cirkvi. Potom, čo sa mu legálnou cestou v rámci hierarchického postupu nepodarilo vyriešiť problémy s nekrytými peniazmi, zverejnil nehanebnosti ohľadom narábania s financiami za biskupa Sokola. To, čo v civilnom svete spoločnosť odsudzuje, za čo verejnosť perzekuuje politikov, to prešlo v slovenskej cirkvi absolútnym mlčaním. Doteraz nikto z vedenia slovenskej cirkvi nezaujal k zneužívaniu cirkevných peňazí žiadne stanovisko, jediný, kto o tom verejne hovoril, bol práve Róbert Bezák. Ako má s touto skutočnosťou pracovať veriaci katolík? Ako ste sa vysporiadali s týmito okolnosťami Vy i v kontexte zmeny Vášho postoja.
Nie som s nimi vysporiadaný. Je to škandál, je to hanba. Opäť nemôžem ľuďom dávať rady, sám trpím touto pochmúrnou realitou, ktorá bola kauzou vynesená na povrch.
Priznám sa, že keby som nebol kňaz, ale veriaci laik, mal by som problém finančne prispievať do diecéznej pokladnice. Za peniazmi, ktorými ľudia prispievajú do cirkvi, stojí ich tvrda práca.
Je hanba, že takto narábame s peniazmi, ktoré sú nám v dobrej viere zverené. Je to výzva pre cirkev na Slovensku získať si dôveru ľudí. Bude to chcieť roky tvrdej, poctivej práce bez švindľovania.
Z toho, čo ste doteraz povedali, sa za Vás pokúsim nanovo sformulovať Váš postoj ku kauze Bezák: Existovali právne dôvody na jeho odvolanie, uskutočnilo sa však netransparentne, poškodilo cirkev, pošliapalo život jedného človeka , biskupa, prinieslo zle ovocie a nikdy sa nemalo udiať. Prípad Bezák odhalil finančne kauzy, za ktoré sa cirkev môže hanbiť a musí si nanovo získavať dôveru ľudí.
Súhlasím, aj keď by som vynechal to, že existujú právne dôvody. Existujú skupiny v cirkvi, ktoré to tvrdia. Ak je to pravda, čo tvrdia, tak právne dôvody existujú.
Či je to však pravda, ja už dnes nemám odvahu ani povedať. Opakujem, pre mňa je celá kauza po roku zamotanejšou ako na začiatku.
Slovenská cirkev nie je výkladnou skriňou katolíkov
Českí kazatelia Vojtech Kodet, Tomáš Halík, český kardinál Duka verejne vystúpili a naznačili, že Bezákovo odvolanie nebolo v poriadku. Kardinál potvrdil, že nešlo o žiadne morálne Bezákovo zlyhanie. Existuje názor, že ak aj bol nejaký nedostatok v Bezákovom pôsobení, ide o malichernosť, ktorá nebola príčinou jeho odvolania, ale dobre využitým prostriedkom na jeho odstránenie pre nepohodlnosť. Čakáme na postoj pápeža Františka. Nech už bude akýkoľvek, dôležité je, aby veriaci nestratili vieru a nádej i napriek tomu, že vnímajú nespravodlivosť v rámci cirkvi, ktorá by mala by nositeľkou božích hodnôt. Ako si majú katolíci za takýchto okolností zachovať pokoj ducha, aby neprepadli nevraživosti a nedôvere?
Jednoducho povedané, slovenská katolícka cirkev nie je výkladnou skriňou katolíckej cirkvi ako takej. A teda atmosféra a realita slovenského cirkevného priestoru nás učí väčšiemu univerzalizmu a pohľadu, ako žije cirkev inde vo svete.
Je na čo pozerať, je sa čím povzbudiť. Samotný novy pápež František nám ukazuje tu krásnu tvar cirkvi. Je biskupom, ktorý je blízko ľuďom, žije jednoducho, nemá mentalitu kniežaťa, hovorí jednoduchým jazykom civilného typu, ktorému rozumejú všetci.
Hovorí o Bohu, ktorý je v centre jeho posolstva, ale jedných dychom nezabúda na človeka a prejavuje mu gestá lásky. Potrebujeme takýchto biskupov, pápežov, kňazov.
Takmer štyri roky ste pracovali ako exorcista - boli ste jedným z troch na Slovensku. Pomáhali ste mnohých ľuďom v bolesti a v trápení. V službe exorscistu už pôsobiť nemôžete. Čo je s ľuďmi, ktorí sa na Vás obracajú o pomoc?
Keďže nový exorcista nie je nateraz vymenovaný, prijímam ľudí, ktorí majú problémy tohto charakteru, na modlitbu príhovoru, čo nie je exorcizmus, ale prináša to dôležité pre nich, oslobodenie.
Postačuje to?
Skúsenosť ukazuje, že áno. Bohu, zdá sa, nezáleží na formulkách modlitby, či je naformulovaná tak, ako to predpisuje rímsky rituál, alebo je prednášaná vlastnými slovami, ale na dispozícii srdca. Teda, či voči človekovi, za ktorého sa modlím, cítim naozaj súcit, pochopenie, túžbu mu pomôcť.
