§ 353 TZ - Ohrozenie dôvernej skutočnosti a vyhradenej skutočnosti. Z čoho boli obvinení Monika Tódová a Konštantín Čikovský

Písmo: A- | A+

V médiách sa objavila informácia o tom, že novinári Monika Tódová a Konštantín Čikovský boli obvinení z trestného činu ohrozenia dôvernej skutočnosti a vyhradenej skutočnosti. Poďme si bližšie uviesť o aký trestný čin vlastne ide.

Na začiatok taký malý "disclaimer". Nemienim sa vyjadrovať k predmetnému trestnému konaniu. Nebudem posudzovať správnosť či nesprávnosť uznesenia o vznesení obvinenia dotyčných novinárov. Určite nie bez znalosti obsahu spisu. To by totiž z mojej strany nešlo o seriózny komentár ale len o akýsi výron emócií. Aj keď z medicínskeho hľadiska - vraj nie je vhodné emócie potlačovať.

Cieľom tohto krátkeho príspevku je ozrejmiť čitateľovi z akého trestného činu boli vlastne Monika Tódová a Konštantín Čikovský obvinení. Názor na ich obvinenie nech si ctený čitateľ spraví sám.

Trochu teórie

Všeobecná definícia trestného činu

Pre lepšie pochopenie problému začnem trochu teoreticky. Potrebujeme si vymedziť pojem trestný čin. Podľa definície uvedenej v ustanovení § 8 Trestného zákona je trestným činom protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v Trestnom zákone, ak tento zákon neustanovuje inak.

Legálna definícia trestného činu je postavená na kumulatívnom spojení troch podmienok. Protiprávnosť činu, výslovné označenie činu za trestný v Trestnom zákone a naplnenie formálnych znakov, ktoré Trestný zákon predpisuje. K protiprávnosti sa asi netreba vyjadrovať. Poďme na formálne znaky trestného činu. Tými sú:

  • znaky skutkovej podstaty (objekt, objektívna stránka, subjekt (páchateľ) a subjektívna stránka),

  • stanovený vek (dovŕšenie 14 rokov; 15 pri TČ sex. zneužívania);

  • príčetnosť

Aby sme sa mohli baviť o trestnom čine, musia všetky uvedené znaky tvoriť jeden celok a musia existovať súčasne. Ak chýba čo i len jediný znak - nejde o trestný čin. Odtiaľ tá čarovná veta, ktorú tak často počúvame v televíznych novinách: "...boli/neboli naplnené znaky skutkovej podstaty trestného činu ..."

Stručne k jednotlivým znakom skutkovej podstaty:

Objektom trestného činu sú spoločenské vzťahy, záujmy a hodnoty chránené Trestným zákonom. Napríklad v prípade TČ vraždy ide o záujem na ochrane ľudského života. V prípade TČ krádeže ide o záujem na ochrane majetku apod.

Objektívna stránka skutkovej podstaty každého trestného činu je vždy charakterizovaná konaním, jeho následkom a príčinným vzťahom (kauzálny nexus) medzi týmto konaním a vzniknutým následkom. Množinu fakultatívnych znakov tvorí čas, miesto a spôsob spáchania činu, ako aj predmet útoku a účinok.

Subjektom sa rozumie páchateľ trestného činu. Ten je charakterizovaný príčetnosťou, vekom (min. 14 rokov) a u mladistvých aj rozumovou a mravnostnou vyspelosťou.

Subjektívna stránka nakoniec predstavuje vnútorný psychický vzťah páchateľa k jeho konaniu a jeho následku. Jediným obligatórnym znakom subjektívnej stránky je zavinenie. To môže spočívať v priamom úmysle spáchať trestný čin alebo v nepriamom úmysle. Môže spočívať aj vo vedomej či nevedomej nedbanlivosti. Pre trestnosť činu treba úmyselné zavinenie páchateľa, výnimkou je ak zákon výslovne u jednotlivého trestného činu výslovne stanovuje, že stačí len zavinenie z nedbanlivosti.

§ 353 TZ - Ohrozenie dôvernej skutočnosti a vyhradenej skutočnosti

Máme teda definovaný pojem trestného činu. Veľmi stručne. Kolegovia advokáti ma snáď nezakopú pod zem. Vieme teda, aké znaky musia byť splnené, aby sme mohli hovoriť o trestnom čine. Poďme sa teda bližšie pozrieť na trestný čin podľa § 353 zákona č. 300/2005 Z.z. Trestného zákona. Konkrétne na odsek 1 (druhý odsek nás nemusí zaujímať).

Jeho znenie je nasledovné:

"Kto vyzvedá skutočnosť utajovanú na ochranu záujmov Slovenskej republiky alebo na ochranu záujmov iného štátu, medzinárodnej organizácie, nadnárodnej organizácie alebo združenia štátov, na ochranu záujmov ktorých sa Slovenská republika zaviazala, označenú podľa zákona stupňom utajenia Dôverné alebo Vyhradené, s cieľom vyzradiť ju nepovolanej osobe, alebo kto s takým cieľom zbiera údaje obsahujúce takú utajovanú skutočnosť, alebo kto takú utajovanú skutočnosť nepovolanej osobe úmyselne vyzradí, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok."

Objekt

Ako objekt trestného činu ohrozenia dôvernej skutočnosti a vyhradenej skutočnosti môžeme označiť záujem na nevyzradení skutočností utajovaných na ochranu Slovenskej republiky alebo ochranu záujmov iného štátu či medzinárodnej organizácie, nadnárodnej organizácie alebo združenia štátov. Inak povedané, tento paragraf chráni záujmy Slovenskej republiky pred vyzradením dôverných a vyhradených skutočností.

Objektívna stránka

Objektívna stránka tohto trestného činu spočíva v tom, že páchateľ vyzvedá skutočnosť utajovanú na ochranu štátu (či iného štátu či medzinárodnej organizácie, nadnárodnej organizácie alebo združenia štátov), označenú podľa zákona stupňom utajenia dôverné alebo vyhradené (to je dôležité) s cieľom vyzradiť ju inej nepovolanej osobe. Respektíve zbiera takéto údaje s tým istým cieľom, prípadne úmyselne vyzrádza takéto utajované skutočnosti nepovolanej osobe.

K bližšiemu pochopeniu si rozoberme jednotlivé pojmy.

  • Utajovanou skutočnosťou je podľa § 2 odst. 1 písm. a) zákona č. 215/2004 Z. z., o ochrane utajovaných skutočností: "informácia alebo vec určená pôvodcom utajovanej skutočnosti, ktorú vzhľadom na záujem Slovenskej republiky treba chrániť pred vyzradením, zneužitím, poškodením, neoprávneným rozmnožením, zničením, stratou alebo odcudzením (ďalej len „neoprávnená manipulácia“) a ktorá môže vznikať len v oblastiach, ktoré ustanoví vláda Slovenskej republiky svojím nariadením."

  • Stupňom utajenia "Dôverné" sa podľa § 3 ods. 5 uvedeného zákona označuje skutočnosť vtedy, ak by následkom neoprávnenej manipulácie s ňou mohlo dôjsť k poškodeniu štátnych záujmov, verejných záujmov alebo právom chránených záujmov štátneho orgánu, a tým k jednoduchej ujme na záujmoch Slovenskej republiky.

  • Stupňom utajenia "Vyhradené" sa označuje utajovaná skutočnosť vtedy, ak by neoprávnená manipulácia s ňou mohla zapríčiniť poškodenie právom chránených záujmov právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktoré by mohlo byť nevýhodné pre záujmy Slovenskej republiky.

  • Vyzradiť utajovanú skutočnosť nepovolanej osobe je možné priamo (napr. pri rozhovore) alebo nepriamo - napr. tlačou alebo iným hromadným oznamovacím prostriedkom či konaním, ktoré sprístupní dokument obsahujúci utajovanú skutočnosť nepovolanej osobe.

Stupňom utajenia Dôverné či Vyhradené sa teda označujú skutočnosti, ktoré môžu v prípade neoprávnenej manipulácie poškodit záujmy Slovenskej republiky, resp. jej vzniknúť v tejto súvislosti ujma. Tou sa podľa zákona rozumie také ohrozenie alebo poškodenie záujmov Slovenskej republiky alebo záujmu, ku ktorého ochrane sa Slovenská republika zaviazala, ktorého následky nemožno odstrániť alebo možno ich zmierniť iba následným opatrením; podľa významu záujmu a závažnosti spôsobenej ujmy sa ujma člení na mimoriadne vážnu ujmu, vážnu ujmu, jednoduchú ujmu a nevýhodnosť pre záujmy Slovenskej republiky.

Len pre úplnosť dodám, že utajovanou skutočnosťou nemôže byť informácia o

  1. nezákonnom alebo nesprávnom postupe alebo nezákonnom rozhodnutí verejných činiteľov a orgánov verejnej moci,

  2. trestnej činnosti verejných činiteľov,

  3. nehospodárnom, neefektívnom a neúčelnom nakladaní s verejnými prostriedkami,

  4. závažnom ohrození alebo poškodení životného prostredia, života a zdravia,

  5. platových náležitostiach, hmotnom zabezpečení a hmotných výhodách verejných činiteľov.

Subjektívna stránka

Z hľadiska subjektívnej stránky sa k naplneniu tejto skutkovej podstaty vyžaduje priamy úmysel. To znamená, že páchateľ vyzvedá alebo zbiera údaje s cieľom vyzradiť ich nepovolanej osobe, s výnimkou konania popísaného slovami "kto takú utajovanú skutočnosť nepovolanej osobe úmyselne vyzradí", u ktorej postačuje úmysel eventuálny (resp. nepriamy).

Subjekt

Páchateľom trestného činu ohrozenia dôvernej skutočnosti a vyhradenej skutočnosti môže byť ktorákoľvek trestne zodpovedná osoba.

Zhrnutie

Trestného činu ohrozenia dôvernej skutočnosti a vyhradenej skutočnosti sa môžete dopustiť v prípade ak vyzvedáte alebo zbierate údaje (skutočnosti), ktoré sú zo zákona označené ako dôverné, resp. vyhradené s cieľom ich ďalej vyzradiť nepovolanej osobe. Za dôverné pritom môžu byť označené len určité skutočnosti, ktorých prezradenie by mohlo mať za následok vznik ujmy na záujmoch Slovenskej republiky, resp. poškodenie právom chránených záujmov právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktoré by mohlo byť nevýhodné pre záujmy Slovenskej republiky. Za dôverné pritom nemôžu byť označené skutočnosti, ktoré sa týkajú napr. trestnej činnosti verejných činiteľov alebo informácia o závažnom ohrození alebo poškodení životného prostredia, života a zdravia.

Názor na to, či sa takéhoto skutku mohli dopustiť vyššie uvedení novinári nech si spraví každý sám. Osobne som zvedavý na vývoj tejto kauzy.

Mgr. Patrik Tulinský, LL.M., advokát

SAK ev. č. 300422

ČAK ev. č. 19654

Skryť Zatvoriť reklamu