V súvislosti s vyššie spomenutým si dovolím chválou nešetriť. Oceňujem článok, ktorý zišiel z pera p. Dušana Jaura: Tento svet nestačí, uverejnený v NotaBene 7. Tento článok na mňa urobil veľký dojem a najsmutnejšie na ňom je to, že tento svet už naozaj zabudol "len tak ticho stáť." Hodiny v Norimbergu začali až v 16.storočí odbíjať štvrťhodiny. Aj to ukazuje na to, že sa začal čas nepokoja a zhonu. Dennodenne míňame hŕbu zamračených ľudí, ktorí sa presúvajú z bodu A do bodu B a merajú si svoje časové rekordy. Svet sa nesie v duchu rýchlejší vyhráva a odmenou je práca na plný úväzok s pracovnou dobou "od vidím do nevidím". Možno aj to má za následok, že sa ľudom postupne menia "centrá pôžitku" v mozgu a čoraz viac uprednostňujú (poznámka na okraj: s nastavením akéhosi dvojzrkadla) fastfoody pred kvalitným výživným jedlom, ktoré si s láskou pripravíme doma, ak by niekto zabudol, tak to je to miesto, kde sa cítime dobre; reality show, ktoré im dovolia aspoň na chvíľu prerušiť hlučnú aktivitu, teda prestanú rozmýšľať a nechajú sa unášať vlnou individuálnej a sociálnej patológie. Deti nechávajú napospas au-pair realite, ktorá je novinkou dovezenou z Anglicka a na Slovensko mieri rýchlosťou katapultu Turbo Boost, ktorého účinky si mimochodom môžeme skúsiť v Prátri. Spomaliť vedia už len pri primárnej fyziologickej potrebe (aj to z dôvodu, že inak sa to nedá) na mieste, kam aj králi chodia sami a len špliechajúca voda na zadok, po páde exkrementu, ich na čas vráti do vedomej prítomnosti. Nie nadarmo sa hovorí, že voda je osviežujúca, no nie? Negatívnych dôsledkov tejto rýchlej a konzumnej doby je mnoho a dalo by sa zrejme napísať mnoho článkov, či postrehov. Otázkou zostáva, či autor má takú silu v písmenkách, že to padne na úrodnú pôdu a ľudia si, uvedomujúc negatívne dôsledky uponáhľanej a hlučnej doby, ak nič iné, aspoň prehrajú cez svoj štýlový MP4 prehrávač pieseň od skupiny PEHA-Spomaľ, či v lepšom prípade, začnú pískať melódiu, "Spomaľ, máš privysokú rýchlosť".
Zastať a opäť si vychutnať to, keď (poznámka autora: preberám z článku D.Jaura): "Do úžasu ma uvádza prekvapujúca vlhkosť vody, ohnivosť ohňa, oceľovosť ocele a nepostihnuteľná blatovitosť blata..."
Nie vždy sa mi darí, ale som na najlepšej ceste zvýšiť počet dní, či momentov, kedy "jasám uprostred monotónnosti", Žijem pre tento moment, ťažím z prítomnej chvíle. Bolo mi dovolené objaviť čaro všedných maličkostí vôkol mňa a aj to ma robí nesmierne šťastnou.
Toľko moja reakcia inšpirovaná autorom článku v NotaBene. Želám Vám všetko dobré a lúčim sa so slovami so štipkou irόnie: "Snáď som Vás mojou úvahou príliš nezdržala" :)
