vidím abortáciu charakterov..!!

Prečo sú, každý vie. Aby si človek uvedomil svoju krehkosť, našiel pravé hodnoty, možno ubral zo svojej hrdosti a ..socializoval sa späť k určitej citlivosti..
Mám na mysli také, počas, ktorých čakáme na výsledky zdravotných testov. Také, v ktoré plačeme pre blízkych. Také, keď sme hrdí a verní vlastenci a národniari. Sme nežní a zraniteľní.


Áno..a potom sú dni, keď je dobre. Keď vieme klamať samých seba, keď zatvárame oči pred problémami cudzích. Kedˇsa vydarí rýchlokvasený dočasný úspech a my sa hráme na ,fajku mieru,..
A síce sme pasívni poslucháči, ale aktívni konzumenti. Vieme si nahrabať na vlastnom piesočku, nebojíme sa dopracuvávať k vlastnému šťastiu cez slabosť a bolesť iných. Lebo to /ne/vidíme.Lebo sme nenásytní. Lebo doba udáva tempo byť in či out.

A tak je to dokola. Čo ťa nezabije, to ťa posilní. Však?
Čo je to dnes za spoločnosť, výchovu, cítenie?
Prečo si nevieme vychutnávať život v láske a pokore, tak ako to Boh zariadil?

Mali by sme spomaliť, naučiť sa smiať nie vysmievať, dopriať nie závidieť, zomknúť sa a nie separovať.


Podľa mňa, umením je vidieť vyhrávať jednoduchých ľudí v zložitých situáciách života a cítiť radosť.