Môj život je zúžený medzi štyri steny a kontakt so svetom mám iba vďaka internetu. Pánboh zaplať aj za toto, inak by som sa zbláznil.
Môj život sa krúti okolo zdanlivo malicherných vecí. Ako nespadnúť pri presadaní na vozík. Ako si nedoudierať hánky vo dverách. Ako udržať šálku kávy vo svojich trasľavých prstoch. Ako sa dostať do vane a potom z vane von.
Ako väčšina ľud aj ja mám na prahu nového roku svoje túžby a priania. Aby mojej mame zabrala chemoterapia a vyzdravela. Aby moja sestra, ktorá tiež trpí na sklerózu multiplex, ešte vládala dlho chodiť. Aby som našiel spôsob, ako prekonať všetky bariéry, schody k výťahu a nadýchol sa čerstvého vzduchu.
Každý má svoj Everest. Ten môj je na šiestom poschodí. Je to moja klietka. Ja nechcem vystupovať, chcem zísť.
Rád by som išiel medzi ľudí.
Rád by som išiel na koncert Michala Davida.
Chcel by som videl operu v SND, ako sa zmenila Bratislava za 3 roky, odkedy som tam nebol....
Uvidím ešte Tatry?
Chcel by som bývať v bezbariérovom byte.
Sú to veľmi nereálne túžby?
Východisko nevidím.
