Pamätám si Ťa elegantnú. Mala si charizmu a bola si šarmantná. Dokonca aj s pančuchou na tvári, keď si nás strašila na Mikuláša.
Neustále si pracovala.
Pracovala si na úkor svojho zdravotného stavu. V práci si sa cítila najlepšie, to bol tvoj život.
Tvoja domácnosť napriek práci netrpela. Neviem, ako si to stíhala. Kuchárka si bola výborná. Rada si experimentovala v kuchyni. Vždy to chutilo výborne. Aspoň dnes to tak vidím. Možno vtedy som aj kritizoval.
Pamätám si Tvoje slzy, keď umrel náš pes.
Chcela si, aby som Ťa na prechádzke mestom držal okolo pása. Priznám sa, nerobil som to rád. Bol som pubertiak a hanbil som sa za to.
Vydala si sa za svoju najväčšiu lásku. Až neskôr si zistila, že on má tých lások viac.
Večery si trávila nad knihami, dlhé roky si sa vzdelávala. Vyžadovala to Tvoja práca, robila si to pre ňu.
Keď si odišla do dôchodku, ochorela si. Vlasy Ti vypadli v chumáčoch. Verila si lekárom a liečbe.
Nechce sa mi veriť, že už prešiel rok.
Chýbaš.
V detskej izbe sú dve okná. Obe sú defnitívne zatvorené.
