Konkurz

Už opäť majú veľký koncert a ja sa na to nedobrovoľne prizerám. Moje mravce v žalúdku si naozaj robia čo chcú. Prihováram sa im, spievam s nimi, no nič nezaberá. Zas ma „nakazili" svojou dobrou náladou, ale tento krát im to nedarujem. Mala by som ich utíšiť, lebo budú vyvádzať presne tak ako minule. Nedám sa zastrašiť, nepodľahnem svojmu strachu, som veľký bojovník, a tak kráčam dole schodmi, hryziem si peru a čakám na to, čo príde ďalej.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)
Obrázok blogu

Dvere sú otvorené a ja cítim ako sa môj tep zvyšuje. Tlak mi dúfam nebudú merať. Položím si tašku na stoličku, obzerám sa okolo seba, ale kde nič- tu nič. Dúfam, že som neprišla ako prvá, to by bolo ešte horšie. Prejdem cez druhé dvere a ani sa nestihnem obzrieť, či nevidím niekoho známeho, už ma jedno milé žieňa pekne privíta, a podáva mi papier. Dotazník, v ktorom som mala uviesť pár informácií o sebe, ale hlavne čas, kedy by som sa mohla zúčastňovať vysielania. Tak to vypĺňam, hoci si neviem spomenúť na miesto trvalého bydliska, nehovoriac o tom, aké mám telefónne číslo.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Široký úsmev, rozžiarené oči a pokoj v duši. Tak by som zhodnotila svoju spolužiačku, ktorá prišla medzi nás a už to mala celé za sebou. Keď ma ubezpečila, že sa naozaj nemám čoho báť, poslednýkrát som sa nadýchla a vkročila do „jamy levovej".

„ Sadni si, daj si mikrofón tak desať centimetrov od úst a povedz nám niečo o sebe" povedal mi riaditeľ rádia. Keď ma niekto pustí k slovu, tak sa to snažím využiť. Rozprávam možno trochu rýchlejšie, ale za to zrozumiteľne, s patričnou dávkou odvahy. S roztraseným hlasom sa mi ale nerozprávalo najpríjemnejšie, a už vôbec nie, keď som zistila, že ma nahrávajú. Našťastie, ako zasvietila pomyselná červená, moje mravce v žalúdku si dali pauzu a ja som začala rozprávať.

SkryťVypnúť reklamu

Prvú časť som zvládla a pokračovala som v druhej úlohe. Čítanie správ. Moja srdcovka. Na stole boli prichystané správy z domova, zo zahraničia ale aj športové. Za pár sekúnd som ich prebehla očami a vybrala som si. Dnes viem, že asi to najťažšie. Bola to športová správa, čiže samé anglické názvy klubov, ktorých výslovnosťou som si nebola až taká istá. Zrejme sa mu to páčilo, keď mi povedal, že mu to mám prečítať ako rozprávku. Bola som trošku zaskočená. Ako rozprávku? To ako myslí? Že mám byť detská? Nič som sa nepýtala, ale začala som improvizovať. Pomaly, zreteľne a so zmenenou intonáciou som prečítala dve vety. Stačilo. Som tam.

SkryťVypnúť reklamu

Konečne už viem, aké to je, byť v správnom čase na správnom mieste.

Veronika Turkotová

Veronika Turkotová

Bloger 
  • Počet článkov:  3
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Študentka žurnalistiky, zamilovaná do života atelevíznych novín Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Lívia Hlavačková

Lívia Hlavačková

43 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

275 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

717 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
SkryťZatvoriť reklamu