O Davidovi Lodgeovi som doposiaľ nepočula. Keď som sa púšťala do čítania jeho Profesorskej rošády, netušila som, čo ma čaká. Kniha je však úchvatná. Nielen príbehom, ktorý nie je ani chvíľu nudný, je plný zvratov a aj napriek tomu, že je (viac-menej) nereálny, pohltí vás a neviete sa od neho odtrhnúť. Dvaja univerzitní profesori anglickej literatúry, jeden žijúci v Anglicku a druhý na západnom pobreží USA, si vymenia na pol roka svoje pracovné pôsobiská a ocitnú sa tak v prostredí toho druhého, ktoré je diametrálne odlišné od toho ich. Vstupom do cudzieho sveta sa však zhodou rôznych náhod, nepredvídateľných a často nepríjemných okolností, preniknú do života toho druhého hlbšie, ako by pôvodne očakávali a ako by sa tomu druhému páčilo. Príbeh má spád, obsahuje niekoľko zaujímavých a vtipných zápletok, vyvíja sa neočakávane a zakončenie, to je tiež výborne vymyslené. A to nielen vďaka deju.Tým čo robí túto knihu v mojich očiach novátorskou a výnimočnou je spôsob jej napísania. Niežeby autor používal nové štýly, skôr ide o to, že spojil veci bežne známe a výborne ich použil pre potreby vyrozprávania príbehu. Väčšina knižky je napísaná klasickým rozprávačským štýlom, v druhej časti však využil na priblíženie príbehu listy, ktoré si páni profesori vymenili so svojimi manželkami. Čitateľ je tak vtiahnutý do deja prostredníctvom osobných vyjadrení a pocitov jednotlivých postáv, zároveň však plne zachytáva a rozvíja dej. Príbeh pokračuje ďalšou časťou, ktorá sa na prvý pohľad javí nudne, avšak ako sa neskôr ukáže, lepší spôsob na informovanie si Lodge vybrať nemohol. O dramatických udalostiach na univerzitách informuje prostredníctvom novinových výstrižkov. Brilantne David Lodge ukončil príbeh, formou filmového scenára, a navyše to ukončil aj filmovo – neurčito a otvorene. Fakt palec hore! A odporúčanie prečítať si knižku pripájam.
