Ružový trojuholník – Jozef Heriban

Ružový trojuholník by som zaradila medzi knižky, ktoré sa čítajú samy. Nepatrí medzi náročné kúsky, ale ani medzi tie kabelkové ľúbostné paperbacky. Popri tom, že dej sa odohráva v Bratislave a človek hneď spozornie, či v postavách nespozná niekoho známeho, alebo v spomienkach uletí na vlastné zážitky zo staromestských uličiek, ma autor zaujal netypickou a pútavou kompozíciou. Román rozdelil do piatich častí, päť prerozprávaní toho istého príbehu inou z hlavných postáv – podvádzaný profesor, úspešný ale nešťastný homosexuálny právnik, herečka ocitajúce sa v kríze stredného veku, umelec túžiaci po sláve bez ohľadu na následky a týraná lesbička túžiaca po dieťati. Ich rozprávanie prostredníctvom krátkych obrazov robí knihu dynamickou, autorovi nedovoľuje zabiehať do zbytočných detailov a čitateľ nestráca niť. Obrazy postupne do seba zapadajú, zo subjektívnych pohľadov hlavných postáv si môžete zostaviť objektívny obraz, alebo aspoň zamyslieť sa nad tým, že veci nie sú takými ako sa javia z jedného pohľadu. Osobne ma na knižke potešilo bola absencia dlhosiahlych opisov a popisov. Tie mi totiž občas pripadajú vyčerpávajúce a zbytočné. V Ružovom trojuholníku vidieť, že odokryť ľudskú dušu možno aj v pár riadkoch a niekedy je to účinnejšie ako rozpisovanie na dve strany. Sklamaním je presladený záver. Z reálne vyzerajúceho príbehu, ktorý sa v mnohom podobal životu so všetkými jeho trápeniami, malými radosťami a veľkým sexom, príde rozprávkové ukončenie typu žili šťastne až kým nepomreli. Aj napriek tomu však radím knižku, medzi tie lepšie čo som čítala.