O takmer prúsery s letenkou si môžete prečítať v inom príspevku na tomto blogu. Cesta nakoniec bola bezproblémová, všetko som v pohodičke stihla. Na vstupe do USA všetko taktiež prebehlo bezproblémovo, všetky potraviny som po skúsenosti zo septembrovej cestu z ruksaku povyhadzovala (vtedy som mala so sebou banán a vyňuchal ho policajný pes), ale i tak bolo na mne asi niečo podozrivého a bola som zaradená do rady ľudí dovážajúcich do krajiny potraviny. Všetko prebehlo hladko a hneď pri východe ma čakal vysmiati Peťko. V Los Angeles bolo príjemné slnečné počasie, a ako prvé sme zašli do kaviarne pri pláži a dali si tchai latte (a od toho momentu sa tento korenistý čierny čaj s mliekom stal mojím najobľúbenejším nápojom). Peter išiel večer do Dragonu a ja som zostala na byte a oddychovala. Pekný výhľad má Peťko z izby, čo? :-)
Do LA som prišla v piatok, v pondelok večer sme cestovali do New Yorku. Počas týchto dní sme pochodili LA, boli na perfektnej vyhliadke a konečne som videla nápis Hollywood :-) Do NY sme sa veľmi tešili. Myslím, že Peter viacej, keďže po dlhej dobe mal pár dní voľna. Let do NY i na spiatočnej ceste meškali. Mám pocit, že meškanie vnútroštátnych letov v USA nie je vôbec výnimočné, skôr by som povedala, že je to pravidlom. Na spiatočnej ceste sme mali ešte bonus, úplne nám na letisku rozbili kufor.
V NY sme pristáli v utorok ráno. Na cestu do hotela sme si nezobrali taxi, ale vybrali sme sa mestskou dopravou. Cesta busom cez Brooklyn sa mi páčila, uzučké domy s malými predzáhradkami pôsobili čarovne. Ľudia v USA na mňa pôsobia veľmi milo, usmievajú sa na vás, len tak sa prihovoria a ak vidia že niečo hľadáte, sami od seba vám ponúknu pomoc. Toto sa nám stalo i v autobuse, takže do hotela sme došli rýchlo, bez zbytočného zachádzania a hľadania. Náš hotel, Roosevelt hotel, mal výhodnú polohu v centre Manhattanu, pár minút od Rokefeller centrum, Times Square, či Central parku, a bol dosť dobrý, štvorhviezdičkový s dverníkom pri vchode. Peter ho kúpil cez internet spolu s letenkami, výhodný deal to bol.
neodmysliteľné žlté taxíky
aj takto sa parkuje v New Yorku :-)
Brooklynský most v noci
Z NY do LA sme sa vrátili vo štvrtok večer. Od únavy sme padli do postelí a spali. V NY sme mali štastie na počasie (keď teraz pozerám správy a trápia sa tam s kopami snehu a mínusovými teplotami, teším sa, že sme to vymákli) ale i tak som tam prechladla. Možno sa mi vrátila choroba s ktorou som sa trápila pred odchodom na Slovensko. Čím to bolo neviem, znepríjemnilo mi to však zvyšok pobytu. Večer som už bývala unavená a tak som bola zavretá na izbe. Cez deň to však bývalo ok a tak sme pohodili LA, boli pozrieť kolotoče v Santa Monice a samozrejme išli na nákupy.
V pondelok ráno sme sa vybrali do Las Vegas. Požičali sme si super auto. Ja teda fakt moc na autá nie som, hlavne že to jazdí, ale toto by som brala :-)
Cestu do Vegas sme mali naplánovanú cez národný park Joshua Tree. Je to veľmi pekný park plný zvláštnych skál a stromov pripomínajúcich veľké kaktusy. Musí to tam byť čarokrásne pri západe slnka.
Po ceste sme mali ešte ďalší park, v tom sme však vôbec nestáli, keďže mi došlo tak zle, že som si musela okamžite ľahnúť. Asi po hodinke spánku sa mi našťastie polepšilo a mohla som sledovať cestu. Okolie bolo krásne, čo ma však viac zaujalo bola samotná cesta, asfaltka po ktorej sme išli. Niečo tak vlnitého som ešte nevidela. Naozaj som mala chvíľami problémy so žalúdkom. Nemusím však ani hovoriť, že Peťko si to dokonale užíval :-)
Náš hotel vo Vegas síce nebol na Stripe (ulica, na ktorej sú najluxusnejšie hotely a kasína), tiež však mal svoje čaro. Bol v časti mesta, Downtowne, kde vznikli prvé kasína. Peter ho objednal prostredníctvom internetu, zadal doň naše požiadavky a bol nám „pridelený“ Golden Nugget. Hned sa nám zapáčil, bol luxusne, ale zároveň vkusne zariadený, všade boli samé kvety a čisto (i napriek tomu, že všade boli koberce a v Las Vegas je povolená fajčiť neobmedzene). Každý z hotelov sa snaží atrakciami prilákať čo najviac ľudí, ak už nie kvôli ubytovaniu, tak kvôli kasínu (z čoho majú určite neporovnateľne vyššie príjmy). V LV môžete vidieť živé biele levy (hotel MGM), benátske kanály s loďkami a gondoliermi (Venezia), obrovskú fontánovú show s hudbou a svetlami (Belagio), newyorkskú sochu slobody a Empire State Building (New York, New York), ale i vystúpeniami svetových hviezd. Náš hotel mal okrem iného bazén s veľkým akváriom plným rybičiek a rýb, žraloky samozrejme nechýbali a vodným tobogánom vedúcim uprostred tohto akvária. No keby som nebola chorá, určite by som neoddolala a šmykla sa :-) Okrem toho, naše kasíno s okolitými tvorilo akési dlhé námestie plné obchodov so suvenírmi, kaviarňami, zastrešené zvláštnou strechou, na ktorej večer premietali rôzne reklamy. Reklamy síce nie vždy musím, ale tu som sa zastavila, tak ako všetci ostatní naokolo a sledovala som s otvorenými ústami (možno to čiastočne spôsobilo i zaklonenie hlavy :-)). Petrík zatiaľ v kasíne mastil poker a aj niečo vyhral.
Do LA sme sa vrátili v stredu, vyspali sme sa, išli najesť, dali sme si moje posledné tchai latte a išli sme na letisko. Tie dva týždne ubehli veľmi rýchlo... Je mi troška smutno, hlavne za bratčekom. Veľmi mu ďakujem, že sa o mňa tak pekne staral. Cmuk. Ak sa mi podarí našetriť peniažky, určite sa tam ešte pôjdem pozrieť.
