Vyžmýkaný deň

Ani neviem ako sa to všetko nazbieralo. Len som pripisovala termíny do diára. Keď som sa však včera poriadne pozrela a zamyslela, čakal ma naozaj nabitý deň. Ráno skoro vstať a odniesť prácu do školy v Trnave. Neskôr ma čakala o pol jednej písomka v Bratislave. A aby toho ešte nebolo málo, tak po nej sa rýchlo premiestniť do Trnavy, kde ma od jednej hodiny čakala ďalšia písomka. Nemať požičané auto od mami (za čo vyjadrujem veľkú vďaku), nemala som ani teoretickú šancu to všetko postíhať. Osud však chcel, a mne sa všetko úspešne podarilo zvládnuť, dokonca úspešne. Ako bonus som mala tú česť vidieť nášho pána prezidenta, ktorý prišiel do našej školy v Trnave na návštevu. Nemohla som však zostať na besedu s ním, čo veľmi ľutujem, mohla to byť sranda. Teda skôr smiech cez slzy :-)Všetko toto náhlenie malo za následok, v spojení s počasím, veľké bolesti hlavy. Ledva som došoférovala do Bratislavy, kde prevzala vedenie mama. Došli domov, na chvíľu som si ľahla a šup ho na stretávku zo základnej školy. Veľmi sa mi nechcelo, tak trošku plánovane. Veď to poznáte, keď sa na niečo netešíte, tak to dopadne výborne. Nazbieralo sa nás jedenásť z našej triedy, za celý ročník nás tam bolo možno šesťdesiat – sedemdesiat, čo je celkom fajn počet. Páčilo sa mi, bolo fajn po dlhej dobe postretať známych z detstva, vidieť tváre po trinástich rokoch.Pred chvíľkou som prišla domov a musím to trošku rozdýchať než si pôjdem ľahnúť. Tento deň som využila fakt naplno, vyžmýkala som z neho čo sa dalo. Som veľmi rada, že bol súčasťou môjho života.