Každý máme nejaké. Veď predsa nie sme neomylní. Sme prosto len ľudia, ktorí za svoje chyby a omyly aj vždy zaplatia. Zaplatia takzvanú daň. Niekedy krutú, ale stále zodpovedajúcu našim chybám a činom. Aj keď sa nám to nezdá je to tak. Niekedy treba čakať krátky čas. Ale niekedy na svoje chyby zabudneme a v budúcnosti nás stretnú a ukážu nám čo sme spôsobili iným. Vtedy je už neskoro na plač. Odčiníme len to, čo sme v minulosti spáchali my. Veď nie nadarmo sa vraví, že ľudia sa učia na svojich vlastných chybách.
Ale ako vlastne také chyby vznikajú? Z ľudskej nedbalosti, alebo dokonca za to môžu tie ľudské nezmysly? Ja osobne si myslím, že sú to práve tie nezmysly, ktoré nás vedú po ceste, ktorú sme si zvolili a tak veľmi chceme dôjsť do vysnívaného cieľa, že občas zabúdame a nevnímame okolitý svet. Zabúdame na tých, ktorí nám ukazujú pravú tvár a počúvame tých, ktorých by sme nikdy nepočúvali. Robíme veci, ktoré sa nám v minulosti štiepili a nerobíme tie, ktoré sa od nás očakávajú. Upadáme do svojho sveta a poberáme sa svojou „najlepšou" cestou, ktorú sme si v tej chvíli vybrali. Zabúdame na lásku, na ľudí okolo nás a myslíme len a len na seba. Čo sa stalo?
Sklamalo nás našich 5 zmyslov, ktoré vlastní každá živá bytosť na našej planéte a možno aj inde kde náš svet už nesiaha. Vtedy skryté nezmysly vyplávajú na povrch a pomáhajú zdolávať takzvané prekážky. Vtedy uši uveria cudzím ľuďom a oči začnú veriť len tomu čo vidia. Už nepočúvame srdce. Veď prečo aj. To v tej chvíli nie je až tak dôležité ako sme si niekedy mysleli. A vtedy sa začneme dopúšťať chýb. Tých pred ktorými nás varovali, ale my sme len kývli rukou a povedali „Nám sa to nemôže stať". Opak však je pravdou.
Taktiež sa dopúšťame chýb kvôli nezmyslom, ktoré rozhadzujeme po ľuďoch nevedomky, aj keď dobre viem, že toto nechceme. Ale robíme to. Neúmyselne. Ale naše nezmyselné chyby im ubližujú a spôsobujú im bolesť.
Ale aj cez svoje záporne stránky, ktoré v sebe máme, tvoria našu jedinečnú osobu s najrôznejšími vlastnosťami. Každý človek je originál. Ako vraví môj kamarát „jediný svojho druhu". Tak potom prečo zo seba robiť kópiu niekoho iného? Má to vôbec zmysel. Veď aj dôveryhodná kópia sa dá rozpoznať od originálu. Buďme sami sebou. Veď práve my a naše nezmysly robíme svet farebným aj keď sa nám niekedy podarí ho urobiť jednotvárnym.
Preto môžem povedať, že kvôli nezmyslom existujem. Som to ja aj s nezmyslami, ktoré niekto zbožňuje aj nenávidí. Miluje, ale aj odsudzuje. Práve kvôli nim môžem povedať, že „JA som JA, a TY si TY".
