Krásne slová, ktoré zahrejú pri srdci. Slovo milujem ťa ozvučené a voňavé ako veľká kytica pestrofarebných kvetov. Noci, kde sa človek unáša svojimi snami k osobe, ktorá sa prechádza uličkami v hlave a hľadá kľúč od srdca. Rána keď úsmev skrášľuje tvár a srdce bije ako zvon.
Áno.....
Každý sme týmto prešli. Tak isto ako aj ja. Ale odrazu......Bolesť. Jasné noci plné hviezd sa premenia na plačúce plné búrok, ktoré sa preháňajú našim vnútrom. Záplavy sĺz, kde srdce chceme utopiť, aby viac netrpelo. Kruté rána, kde už nevidíme to krásne slnko, ktoré nás hreje svojimi lúčmi, ale len guľu, ktorá svieti, aby nás trápila a nenechala umierať v tichu a tme. Otázky v znení "prečo ja" nemajú odpoveď. Alebo? Je tak jednoduché slovíčko "lebo" odpoveď?
Smutný pohľad do zrkadla v ktorom sa zjaví len ubolený tieň. Radosť vyprchala. Už je neskoro. Zvuk telefónu a známa zvučka, ktorá sa rozozvučí do ticha izby vám možno rozbúcha srdce. Ale?....
Ten hlas už nepatrí tomu koho milujete, ale len tomu, ktorého ste nútený len mať rád. Už len rozlúčka slovom ahoj. Zloženie telefónu a v tóne tú tú počuť vzlyk.
Prečo práve ja? Kde je tá nádej o ktorej tak všetci radi vravíte? Kde je milujem ťa? Kde je úsmev? Kde je konečne to šťastie? Kde si ty?!!!!
Srdcu nerozkážeš. Ono ťa stále miluje aj keď ty.......ale veď to je minulosť. Tak sa zober a odíď...Nechaj ma umrieť.....
Venované pre I.B.
