Prší.Aj moje oči plačú.Tečú mi slzy ako dážď.A ty?Ty si len ležíš s úsmevom a zavretými očami.Už ťa netrápi nič.Tvoje srdce tichúčko dobylo.Tichúčko ako keď prestanú na veži odbíjať polnoc.Rozmýšľam prečo si to spravil.Prečo si nepovedal,že už nevládzeš.Prečo si nezakričal"STOJTE JA UŽ NEMôŽEM".Namiesto toho teraz ležíš a spíš.Spíš a už sa nikdy neprebudíš.Už nikdy neotvoríš oči v ktorých bolo toľko lásky a pochopenia.Už nikdy neuvidím tvoj úsmev a nebudem počuť tvoj smiech.Teraz sa možno pozeráš na nás a krútiš hlavou.Možno sa chceš ozvať a povedať "netrápte sa ja som šťastný".Možno ma chceš objať a povedať "Janka neplač!Mne je dobre!"Ale ty nevidíš čo je v mojom srdci.A nie len v mojom,ale v každom,ktoré ťa len kúsok malo rado.Možno by si mi rád utrel oči a povedal neplač.Možno...............
Ale už to nikdy nespravíš.Pretože tvoje srdce dobylo,tvoje oči sa zavreli a tvoj úsmev už zmizol.Je to ťažké možno pochopiť,ale moje srdce by tiež možno rado dobylo.Ale nemôže.Pretože ti môžem sľúbiť a chcem to aj vykričať do sveta"JA BUDEM ŽIŤ AJ ZA TEBA!!!"Neviem aké sny si mal,ale aspoň niečo môžem za teba spraviť.Budem na tento svet pozerať s láskou a na mojich perách bude úsmev.A to len preto,aby si ti videl ako tu je dobre.Aby si vedel,že mi budeš chýbať,ale život musím hrať ďalej.Pretože ja nechcem skončiť túto hru slovom ŠACH MAT.A preto teraz vstanem,utriem si oči,pozriem sa na svet,pozriem na nebo.A vidím.Vidím že už nebo neplače.Preto ani ja nebudem.A ako slnko vychádza spoza mrakov a začína svietiť a zohrievať zem,tak aj na mojej tvári vychádza úsmev a začína rozjasňovať moje oči.
