Slovenská vláda chcezavádzať spoplatnenie diaľníc, čoho sa hrozímpo cestovaní v Taliansku. Naozaj by sa vládna delegáciamohla ísť pozrieť do okolia Milána, kde zápchyna platenie nemajú obdobu a zápchy na znovuzaradenie sado nejakého prúdu nemajú zas konca. Len za asipolhodinu jazdy medzi Bresciou a Milánom zaplatíte 5euro, kým v Rakúsku zaplatíte 7 euro za 10-dňovúdiaľničnú nálepku. Keďže Taliani sú známiláskou k autám (naozaj len predajňa Mercedesu v Miláneje veľká ako Duomo (= milánska katedrála) ako i nevôľouplatiť dane, štát zdaňuje motoristov na každom kroku.Ročná daň za auto, poplatky za diaľnice, šialenádaň zakalkulovaná v cene benzínu, atď. Na druhejstrane však stav ciest je neporovnateľný so Slovenskom, ajkeď mi nie je jasné či každá provincia sa staráo cesty sama alebo nie. U nás však výhovorkou je, žebudujeme diaľnice a teda nemáme na plátanie dier nacestách. Prejdite niekoľkokrát len medzi Popradom aLevočou a takmer si rozbijete auto. Je to fakt na zažalovanieniekoho.
Naše Stredné Slovensko jeprekrásne, keby ho len plánovači socializmu taknezničili fabrikami, ktoré do scenérie kraja vôbecnepasujú. No tentokrát som sa divila, kto plánovalstrašnú výstavbu na trase z Turína doŠvajčiarska, ktorá úplne zničila prekrásneúdolie medzi horami. Na každých asi 10 km sa týčihrad, či pevnosť, takmer všetky v zrekonštruovanom stave. Nonádheru, ktorá tu kedysi bola, si dnes už iba trebadodatočne predstaviť, lebo aj tu zavial duch komunizmu, bez štipkyestetiky, citu pre krásu a prírodu. Kvantumelektrických trafostaníc a fabrík v nie vnajlepšom stave zničilo očarujúce údolie vedúcek priechodu Svätého Bernarda.
Za tento 5 minútovýprechod tunolom sa platí 22 euro, kým v Rakúskuza 15 minútový prechod popri top lyžiarskych centráchako Lech a Sankt Anton zaplatíte len 8,5 euro. Albergtunnel jeskvelé riešenie na odhlučnenie lyžiarskych stredísk.Rozkvet lyžovania nemá obdobu, tento rok bol ohromnýpríval lyžiarov zaznamenaný napr. v Taliansku, kdeveľa Slovákov si privyrába v miestnych alberghi. Aleto je na inú tému, ako i predaj chát všvajčiarskych strediskách, kde za m2 pozemku napr. voVillars rátajte s 30 000 Sk.
Švajčiari tak ako i Nemci vediastavať cesty, aby ponúkli čo najlepšiu scenériu, čipanorámu, ale pritom nerušili rekreantov. Vždy vedúpopri jazerách, ak nejaké sú okolo, poprivrchoch, kde pokušenie zastaviť sa a vychutnať si niečo miestneje takmer neodolateľné. Na Slovensku máme pri cestáchtiež krásne výhľady, aj keď často na riadnezložitých úsekoch, kde pre kamióny človek aniporiadne nevidí, keď ide v kolóne. Síce ani nadiaľniciach sa človek nevyhne nepríjemnostiam, napr. keď sana vás lepí auto s ostrými svetlami a nechce samu vás predbehnúť. Riadne nebezpečné navyše,no bežné na Slovensku. Ak vás azda predbehne, najprvblikne svetlami, čo má asi trochu oslepiť, aby ste azdanezbadali ŠPZ... Žeby toto dnes autoškoly vyučovali?
V súvislosti s jazdenímmi napadli emaily od odporcov kampane, ktorí sa často pýtali,či nechceme dávať na bilboardy aj obrázky obetídopravných nehôd? Tých je vidieť na slovenskýchcestách dosť aj naživo! Predsa je to však len 600 obetíročne oproti 14 000 neviditeľným obetiam umelýchpotratov. Ak by štát spolufinancoval zabíjanie ľudív dopravných nehodách a považoval to za úplnelegálne, iste to dáme tiež na bilboardy – znela mojaodpoveď. Možno aj na to niekedy dôjde pri liberálnompohľade na život a etiku...
Minulý týždeň v Londýnesom počula o prípade Španielky, ktorej syn mal autohaváriua ako dobrovoľný darca orgánov bol takmer okamžiteodsúdený na "mozgovú smrť". Tentotermín bol zadefinovaný v 60-tých rokochlekármi, pre ktorých sa v USA transplantácieorgánov stali veľkým biznisom. Pre transplantáciusrdca a pečene je totiž treba odobrať orgány ešte zožijúceho organizmu. Preto, ako v tomto španielskom prípade,je pacient pri poškodení mozgu vyhlásený zamŕtveho. Jeho matka však stihla rýchlo doraziť do nemocnicea protestovala proti tomuto rozhodnutiu. Napriek diagnózenenávratného poškodenia mozgu sa jej syna podarilonakoniec zachrániť (aj z pazúrov lekárov) ahaváriu prežil.
Toto je už zas ale bioetickátéma;-)
