Keď na potuľkách mestom stretnem človeka pýtajúceho peniaze, väčšinou sa mi ťažko rozhoduje, čo spraviť. Na jednej strane viem, že veľa ľuďom žobranie vynáša lepšie ako práca, ktorú by mohli vykonávať. No na strane druhej, mnohí sú naozaj bez domova a potrebujú peniaze aspoň na zaplatenie nejakého útulku a na základné potraviny. Lenže ako spoznať, na čo ten človek použije peniaze, ktoré mu dám? Skôr, ako vám prezdradím, ako som túto dilemu vyriešil, povedzme si o typoch núdznych ľudí, aké môžeme stretnúť na ulici.
Klasickí žobráci. Kedysi sa veľa hovorilo o tom, ako niekto ponúkal takýmto ľuďomprácu, ale oni nemali záujem, pretože by zarobili menej, ako keď sitesne pred skončením omše v kostole v centre mesta kľaknú na schody spripravenou krabičkou.
Ľudia starí, chorí, postihnutí, bez opatery. Takých ľudí človeku musí byť ľúto. Nedávno sme s manželkou stretli staršiu pani v jednom hypermarkete sedieť v garáži pri eskalátore. Bol večer, poriadna zima a tá pani čakala, kým s ňou bude dosť zle na to, aby ju mohli zobrať do nemocnice. Porozprála nám svoj príbeh, čo jej očividne pomohlo. Bez ohľadu na pravdivosť jej príbehu, tá pani potrebovala pomoc. Pomohli sme, ako sme vedeli a mohli a potom sme sa už len modlili.
Ľudia v núdzi, ochotní niečo urobiť, aby si zaslúžili vašich pár drobných. Ľudia, ktorí hrajú na hudobné nástroje, spievajú, predávajú Nota Bene alebo kvety... Aj keď ako hudobníkovi mi niekedy hudobná produkcia na ulici píli uši, vždy, keď môžem, takúto snahu ocením. Rovnako si rád kúpim hoc aj zvädnuté kvety, keď si v hlave zrátam, koľko asi tá stará pani pred cintorínom za deň zarobí.
Stále ale ostáva otázka - dať či nedať? Keď mu dám nejaké peniaze, nepôjde si ten človek, hneď ako mu zídem z oči, kúpiť pivo a rum? Na alkohol by som mu nerád prispieval...
Nedávno som našiel spôsob, ako sa vyhnúť akejkoľvek dileme. Zamestnal som sa a ako zamestnanec dostanem každý mesiac niekoľko stravných lístkov. Keďže patrím k šťastlivcom, ktorým často niekto navarí (mama, teta, svokra...), väčšinou lístky nestihnem minúť skôr ako dostanem ďalšie. A tak som sa rozhodol dávať lístky ľuďom v núdzi. Je to jednoduché a obojstranne výhodné. Takto viem, že si za môj dar nekúpi alkohol ani cigarety. Niekoľko ľudí som už takto obdaroval a vždy som sa stretol s úsmevom a vďakou. Viem, že nie každý môže obetovať stravný lístok, ale verím, že každý by si vedel nájsť nejakú alternatívu a tak pomôcť tým, ktorí to potrebujú.
