REX (Regional Express) odchádza z Petržalky každé dve hodiny na južnú stanicu Viedne. Keďže sme išli viacerí a nechceli sme nič riskovať prišli sme o pol hodinu skôr, no už sa to tam hemžilo ostatnými "trhovými turistami". Vystáli sme si rad na lístky a poď ho rýchlo do vlaku, kým je ešte miesto na sedenie. Našťastie miesta bolo ešte hojne, ale všetko sa začalo rýchlo zapĺňať a nápor cestujúcich dokonca spôsobil meškanie. REX 8:34 smer Wien Südbahnhof Ost pripomínal v sobotu ráno bratislavskú mestskú dopravu v rannej špičke.
Po príchode do cieľa sa holubičí národ rozpŕchol na všetky strany a my sme tiež kľudným tempom vykročili pekne pomalou chôdzou cez centrum k radnici. Počasie veľmi neprialo, keďze už od rána popŕchalo a kým sme prišli k soche Márie Terézie medzi dvoma múzeami, pršalo statočne. Zohriali sme sa šálkou teplého Glühwein (deti mali samozrejme horúcu čokoládu) a s prázdnymi šálkami sme pokračovali na hlavé trhy. Skôr než by sme sa zamiešali do trhového davu, išli sme si obzrieť Rathaus zvnútra a čiastočne sa zohriať. Na moje počudovanie boli radničné WC prístupné verejnosti zdarma. Táta informácia ma veľmi nepotešila, keďže som tesne predtým vysolil 50 centov za verejné záchody pri trhoch. Nabudúce budem múdrejší.
Počasie neodradilo ani ostatných ľudí a napriek mierne sychravému počasiu, ktoré sa neskôr upokojilo, bolo ako to býva zvykom plno plno ľudí a ledva sa dalo hýbať. Asi to tak býva, že keď si rodina alebo nejaká partia naplánuje výlet do zahraničia, ťažko sa to odvoláva kvôli maličkosti akou je počasie. Veľmi ľahké bolo stratiť sa v dave, takmer ako za snehovej búrky v Himalájach, keď sa musia horolezci držať spoločného lana. Avšak najväčším prekvapením celého dňa bol neuveriteľný počet Slovákov, ktorých som stretal všade. Na prvých troch priečkach návšetvnosti sme sa umiestnili popri českých bratoch a maďarských susedoch, tiež ich bolo neúrekom. Po odchode z trhov sme zamierili do centra a tu bolo rovnako počuť najmä slovenský jazyk, akoby sa Bratislava presťahovala na víkend do susednej Viedne. Nasledovala ešte posledná zastávka v preplnenom Starbuckse a hor sa domov. Na stanici samozrejme čakal poloplný vlak, ktorý sa rýchlo zaplnil a efekt mestskej dopravy nášho hlavného mesta bol citeľnejší než ráno.
Z Petržalky trvá cesta do Viedne asi 50 minút, niekomu sa môže zdať, že Slovensko ani neopustil, len zablúdil do zabudnutej časti našej krajiny, ktorá sa vyvíjala inak ako zbytok. Viac to umocňovala všade prítomná Slovač, mal som naozaj príjemný pocit a cítil sa ako na Slovensku, i keď som bol celý čas vo Viedni.
