Ako dolnozemskí Slováci zo Srbska vidia život na Slovensku?

Písmo: A- | A+

Dolnozemskí Slováci na Slovensko prichádzajú za prácou, štúdiom alebo ako zvyknú hovoriť, zo Srbska odchádzajú za lepším životom.

Na Slovensku sa uskutočnilo viacero výskumov skúmajúcich problematiku minorít - Rómov, Maďarov a ďalších menšinových skupín. Študentky Ústavu aplikovanej psychológie Dária, Kristína a Tanja zrealizovali menší výskum, v ktorom sústredili svoju pozornosť na minoritnú skupinu dolnozemských Slovákov, nakoľko táto menšinová skupina nie je natoľko výrazná a pre slovenských obyvateľov je menej známa.

Dolnozemskí Slováci prichádzajú na Slovensko

V súčasnosti je bežné, že sa dolnozemskí Slováci pochádzajúci z Maďarska, Rumunska, Srbska a Bulharska sťahujú na Slovensko za účelom štúdia alebo práce. V rámci tohto výskumu sme sa rozhodli preskúmať minoritnú skupinu dolnozemských Slovákov pochádzajúcich zo severnej oblasti Srbska – z Vojvodiny. Našim hlavným zámerom bolo priniesť pohľad dolnozemských Slovákov zo Srbska na život na Slovensku. Dôležité pre nás bolo tiež šíriť povedomie o kultúre a histórii Vojvodinských Slovákov, ktorých pôvod siaha na Slovensko a vysvetliť, ako sa Slováci z Dolnej zeme ocitli v Srbsku. Motivácia k výberu konkrétnej minoritnej skupiny spočíva v tom, že Dária a Tanja sú dolnozemské Slovenky, ktoré väčšinu svojho života žili v Srbsku a táto téma im je veľmi blízka.

Z histórie dolnozemských Slovákov

Začiatok histórie dolnozemských Slovákov sa datuje koncom 17. storočia, odkedy začalo sťahovanie tejto menšinovej skupiny vo viacerých vlnách zo Slovenska na juh. Do najjužnejších oblastí pôvodného Uhorska – do Báčky, Banátu a Sriemu sa Slováci začali sťahovať v rokoch 1740 – 1790. Na týchto územiach si znova zakladali svoje dediny alebo sa sťahovali do obcí, v ktorých Srbi, Nemci, Maďari, Rumuni a iné národnosti žili už aj predtým. Snažili sa najmä zachovávať vlastné tradície a spoločensko-etické normy, ktoré pochádzali z kultúry predošlého domova.

Priebeh výskumnej časti

Sústredili sme sa na študentov stredných a vysokých škôl na Slovensku a zúčastnení boli aj zamestnaní, ktorí na Slovensku pracujú. Rozhovor bol uskutočnení so vzorkou 10 respondentov vo veku 18-41 rokov. O svoje skúsenosti sa s nami podelili 2 muži a 8 žien. Zber dát bol uskutočnený prostredníctvom individuálnych pološtruktúrovaných rozhovorov, ktoré prebiehali online formou.

Slovensko ako budúcnosť pre dolnozemských Slovákov

Ako sme už spomínali, dolnozemskí Slováci na Slovensko prichádzajú za prácou, štúdiom alebo ako zvyknú hovoriť, zo Srbska odchádzajú „za lepším životom“. Častokrát sa na Slovensko presťahujú i celé rodiny s deťmi, čo vedie k tomu, že niektoré dediny v Srbsku sa stávajú opustené a domy, kde dolnozemskí Slováci žili, zívajú prázdnotou. Väčšina dolnozemských Slovákov vidí svetlejšiu budúcnosť skôr na Slovensku ako v Srbsku, “mám veľmi veľa plánov a som šťastná, že som sa rozhodla si ich plniť práve na Slovensku.“ Srbsko ako krajina má svoje pozitíva, väčšiu prevahu majú však slabé stránky, pre ktoré Srbi migrujú do iných štátov ako je napr. Rakúsko, Nemecko, Švédsko, kým dolnozemskí Slováci sa najčastejšie sťahujú na Slovensko práve kvôli jazyku.

Svoje ťažkosti prezradili najmä dospelí, ktorí si z dôvodu vysokej nezamestnanosti v Srbsku nevedeli nájsť prácu, „Naši doma nám chýbajú, ale budúcnosť vidíme tu na Slovensku. Chceli by sme rozšíriť našu rodinu a postarať sa o to, aby sme žili normálny a kľudný život... Práca nám dáva istotu, že sa to podarí. Takú istotu sme doma nemali“. Mladí študenti a rodiny majú väčšie predispozície asimilovať sa na cudzom priestranstve a vytvárať si priaznivé podmienky pre budúcnosť, „...deti, tu budú mať po škole hneď zamestnanie. Ako príklad poviem, že syn skončil strednú školu a o mesiac na to mal prácu v nemocnici. Kúpili sme nehnuteľnosť a ako rodina plánujeme zostať na Slovensku”.

Ako pozitíva života na Slovensku, dolnozemskí Slováci vidia množstvo pracovných príležitostí a možností osobného a kariérneho rastu, kým študenti vnímali viac možností vycestovať, a tým si spestriť svoj študentský život. Respondenti život v meste na rozdiel od života na dedine, pokladali za veľmi uponáhľaný. Tvrdili, že im zostáva veľmi málo voľného času na aktivity po skončení práce. Najčastejšie uvádzaným negatívom však bola diaľka a samotná vzdialenosť od blízkych, ktorí sa nachádzajú doma - v Srbsku. 

Analýzou odpovedí sme spozorovali, že opustiť svoju vlasť a začať s novým životom na neznámom území nebolo jednoduché: „Vojvodina je moja srdcovka, milujem rovinu, polia, nekonečné prechádzky, bezstarostný život a hlavne život bez stresu. V Srbsku sa mi žilo veľmi dobre, milujem mentalitu ľudí vo Vojvodine, sú to príjemní ľudia najmä naši dolnozemskí Slováci. Život vo Vojvodine je o spoločenstve, o výborných jedlách a dobrodružstvách na dedine“. 

Študentky ÚAP FSEV UK Dária Anna Čief, Kristína Vargová a Tanja Zornjan

Referencie

Sklabinská, M. (rok vydania?). Slováci v Srbsku. Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov. https://www.slovackizavod.org.rs/kultura-i-sira-javnost/12947

Stefanović, K. (2017). Jovial Vojvodina [Online image]. Flickr.

https://www.flickr.com/photos/jup3nep/34790878994

Skryť Zatvoriť reklamu